pondelok 23. mája 2016

Recenzia - Prízraky na Devíne



Juraj Červenák: Prízraky na Devíne

... alebo príbeh o tom, ako nitriansky kňažic na pytačky išiel, Rogana Čierneho so sebou zobral a párkrát poriadne na hubu dostal.

Červenák je späť! Ten starý dobrý Červenák, ktorý neváhal vyľudniť tretinu Strydgie, ktorý Conana namáčal v kotle plnom vnútorností a Rogana poslal zašpásovať si s Morenou. Ten Červenák, ktorý z ožrana Iľju spravil udatného bohatiera (a následne znova ožrana), Bivoja zoznámil s Kazi a na naše územia pritiahol zabijakov z lode Argo. Namiesto pušného prachu dekapitoval zo zásady obojručným mečom a jedinou správnou vyšetrovacou metódou bolo použitie pästí plus všetko, čo prišlo pod ruku.
  Nie, nemám nič proti kapitánovi Báthorymu, ani proti Steinovi a Barbaričovi. Božechráň! To by si ma Jaroš (jedna z postáv autorových novších kníh) určite podal. Pre mňa ale je a vždy bude Juraj Červenák synonymom pre pravú nefalšovanú fantastiku a určite nie som jediný.
  Aj preto som uvítal, že sa autor znova vrátil do slovanského sveta k svojmu obľúbenému hrdinovi - černokňažníkovi Roganovi. Prízraky na Devíne sú v poradí už siedmou knihou (Kde sú tie časy, keď Ďuro vtipkoval, že napísal trilógiu, ktorá sa skladá zo štyroch častí...) a s Roganom sa znova stretávame na našom území – v oblasti dnešnej Nitry a Bratislavy. Najprv sa musí popasovať s problémami v okolí Bojnohradu (predpokladám, že ide o hradisko Bojná), len aby sa neskôr dal najať ako sprievodca mladého kňažica Pribinu. Ten sa totižto vybral (aj keď nie z úplne vlastnej vôle) na pytačky.  
  Dej je priamočiary, rýchlo odsýpa, a číta sa na jedno nadýchnutie. Samozrejme, závisí na kapacite pľúc, i keď tých 232 strán sa dá zhltnúť veľmi rýchlo.
  Na rozdiel od predchádzajúcich roganoviek sa tu nachádzajú aj netypické zvraty, ktoré pre žáner sword and sorcery nie sú bežné a skôr sa dajú nájsť v detektívkach.  Už hneď od začiatku vieme, kto kope za Dobro, no podaktoré postavy z druhej strany sú čitateľovi ukryté a objavia sa práve v tej najvhodnejšej (pre Rogana a jeho kompániu – v najnevhodnejšej) chvíli.  
  K postavám si čitateľ rýchlo nájde cestu. Bez problémov si obľúbi hlavného hrdinu a najmä jeho spoločníka, obrovského vlka – vodcu záhrobnej svorky menom Goryvlad. Ten k sarkastickým hláškam nikdy nemá ďaleko a jeho vtipné komentáre osviežujú temný dej. Následník nitrianskeho kniežacieho stolca Pribina so svojím mladíckym prístupom k životu je zasa vhodným protipólom  k moravskému kniežaťu Mojmírovi a jeho uchvatiteľským chúťkam.
  Protipól. Už v niektorých roganovských poviedkach sa autor pohrávals konfrontáciou medzi slovanským pohanstvom a ranou kresťanskou vierou. Čierny Rogan ako zástupca slovanských bohov sa nedokáže zmieriť so šírením kresťanstva. V tomto príbehu je ale zmierlivejší, najmä po stretnutí s jednou osobou, ktorá dokáže „konať zázraky“. Občas aj pojem „deus ex machina“ môže prejsť do reálnejšej podoby.
  A tak černoňažník zvádza neľútostné súboje s démonmi a strigami, stretáva sa s vodnými vílami, zažíva obliehanie hradiska a snaží sa upokojiť rozrušeného domového škriatka Milka. A keď skončí, v čitateľovej hlave ostane víriť iba jedna jediná otázka: Kedy bude ďalšia kniha?

Počet strán: 232 strán
Väzba: pevná väzba
Rok vydania: 2016


Knihu si môžete kúpiť aj na: http://www.martinus.sk/?uItem=227340
  
 

2 komentáre:

  1. Milujem knihy od Červenáka a vážne ma trápia predsudky, ktoré kopa ľudí má proti slovenským autorom. Prízraky na Devíne som ešte nečítala, no určite budem. Pekná recenzia, aj blog ma zaujal, dala som ti odber.

    OdpovedaťOdstrániť