Recenzia: Pán Mercedes

  

Stephen King: Pán Mercedes

Táto recenzia sem nepatrí. Pán Mercedes nie je horor, tobôž nie fantasy ani sci-fi. Je to „len“ dobrá kniha. Ale keďže ju napísal majster hororu, prečo si o nej nepohovoriť.

 Stephen King už neraz opustil svoj rodný hororový prístav a zamútil vody v iných žánroch. A dobre robil. Inak by sme nemali skvosty ako napríklad Rita Hayworthová a útek z väznice Shawshank, postapo román Svědectví, alebo obstojné sci-fi Muž na úteku, podľa ktorého vznikol slabý (ale inak kultový) švarcíkovský film Running man.

   Tentokrát sa rozhodol pre detektívku, konkrétne pre smer americkej drsnej školy (hard boiled schol). A tak tu máme na jednej strane mladého vyšinutého masového vraha, ktorému sa podarilo ujsť pred spravodlivosťou a na strane druhej zasa penzionovaného detektíva, ktorému sa toho vraha nepodarilo dolapiť. Zatiaľ čo starý muž sa čoraz častejšie díva do hlavne svojej vernej zbrane s pocitom, že by svoju životnú púť mohol ukončiť, mladík sa nudí. V mozgu sa mu rodia nápady na ďalšie vraždy, vzniká nový plán, ako sa zahrať s vyšetrovateľom a konečne ho dohnať k samovražde. Začína sa hra na mačku a myš, ktorá,  na počudovanie vraha, sa neskôr mení v solídnu šachovú partu. A v nej občas treba obetovať aj nejaké figúrky.

   Ak King týmto románom niečo dokázal, tak to bolo zvýšenie chorobných predstáv neustáleho ohrozenia u Američanov. Ich paranoja, že každý človek je potenciálny násilník, nebodaj terorista, že sú neustále sledovaní a ich vlastný život je ohrozovaný na každom kroku sa prečítaním tohto románu dvihne o pekných pár percent.

   Ako to autor dokázal? Jednoducho. Tak ako vždy. Vybral si vzorku bežných ľudí (obyčajný policajt, obyčajný čierny študent strednej školy, obyčajný opravár počítačov, obyčajná matka-alkoholička, obyčajný zmzlinár....). Postavy potom dal do svojho prirodzeného prostredia a nechal čitateľov sledovať ich konanie, nazerať do vnútra ich hláv, konfrontovať ich myslením postáv. A následne objaviť, aká je to hrôza.

   Kráča po okraji rozľahlého a takmer prázdneho parkoviska, ktoré bude pred koncertom Round Here napchaté na prasknutie. Úsmev mu z tváre zmizol. Uvažuje o tých chujoch, čo pred deviatimi rokmi napálili unesené lietadlá do Dvojičiek. A bez najmenšej stopy po irónii si pomyslí: Nám ostatným ste narobili len problémy.

(s.367)

   Rovnako nezabúda ani na naturalistické popisy. Nepreháňa, len občas šplechne čitateľovi do očí krv, či nejakú nechutnosť a on v tú chvíľu má chuť knihu zatvoriť. Ale nemôže. Príbeh ho pohltil, musí sa dočítať do konca.

   Samozrejme, nevadilo by, ak sa text mierne preškrtal. Stephen King je už raz taký. Potrebuje vysvetliť všetky maličkosti, no jeho štylistika je už rokmi vycibrená, takže po mierne naťahovanej strednej časti príde aj ľúto, že sa s finále nevyhral ešte viac.

   Román nesadne každému. To je samozrejmé. Niekomu bude vadiť, že napriek autorovmu menu, nejde o horor. Iného rozčúli silná neprofesionalita postaršieho policajta, prípadne, že zločinec nie je žiaden Moriarti, aj keď sa snaží.

   Prednedávnom som sa bavil s ľuďmi, ktorí čítajú, čítajú veľa, no napriek tomu kingovky odmietajú vziať do rúk. Nevedia prečo, no nedokážu im prísť na chuť. Samozrejme, je v tom viacero aspektov, no po dlhšej diskusii sme prišli na jeden spoločný. Vraj ich Kingove diela znepokojujú. Nevedia prečo, no pri čítaní sa necítia dobre, v pohode.

   ... a áno, aj kniha Pán Mercedes je dosť znepokojivá.     

Dá sa kúpiť: http://www.bux.sk/knihy/211794-pan-mercedes.html

• Originálny názov: Mr Mercedes
• Počet strán: 576 strán
• Väzba: pevná väzba
• Rozmer: 135×210 mm
• Jazyk: slovenský jazyk
• Rok vydania: 2015

Recenzia: Pomalé skúmanie ticha

Patrick Rothfuss: Pomalé skúmanie ticha

Krásna útla knižka s krásnou obálkou, krásnymi ilustráciami a krásnym príbehom, ktorý ale nie je určený každému.

   Občas sa to stáva. Autor napíše knihu, úspešnú knihu, v ktorej sa objaví postava. Tá postava. Nie je to hlavný hrdina, nie je to nikto podstatný. Napriek tomu sa stane obľúbenou, či už medzi čitateľmi, či u samotného spisovateľa.

  A potom vznikne príbeh. Musí vzniknúť príbeh. Čitateľ totiž chce poznať osudy Tej postavy a rovnako aj autor chce poznať jej osud. V pôvodnej knihe je o nej iba zmienka a tá nestačí.

  Najtajomnejšou ľudskou bytosťou Temerantu, sveta, ktorý autor popísal v (zatiaľ nedokončenej) Kronike kráľovraha, je určite Auri. Čudná dievčina žijúca v hlboko pod univerzitou v takzvanom Podsvete. Príbeh novely Pomalého skúmania ticha je práve o nej. Aj keď je to vlastne príbeh-nepríbeh, nakoľko sa na tých približne sto šesťdesiatich stranách veľa neudeje.

   Auri žije v tme, ktorú zaháňa svetlom foxenu a čaká naňho. Vie, že on príde o sedem dní a ten čas vypĺňa maličkými dôležitosťami. Jeho meno nie je spomenuté a ani nie je dôležité. Čitatelia, ktorí poznajú Rothfussovu predchádzajúcu tvorbu (Meno vetra a Strach múdreho muža) dobre vedia, o koho ide. Ostatní naopak tápu. Nechápu Aurine myšlienkové pochody, jej túžby, pocity, sny. To, ako sa pozerá na svet a prečo majú pre ňu taký veľký význam maličkosti, ba až úplné banality, v tejto novele nie je vysvetlené vôbec. Sama útla kniha je ako jej hrdinka. Záhadná, čudná, nie úplne pochopiteľná. A pritom vo svojej podobe dokonalá.

   Zaujímavý je aj spôsob, akým je text napísaný. Dej odsýpa pomaly, priama reč úplne chýba, rovnako aj akýkoľvek náznak akcie. Naopak, je plný lyriky. Knižka dýcha hrdinkinými myšlienkami, ktoré napriek temnému priestoru, v ktorom  žije, sú plné životného optimizmu.

   Vo svojom vnútri pohľadala svoje vlastné dokonalé meno, a hoci jej to zabralo dlhú osamelú chvíľu, napokon ho uchopila. Bolo roztrasené a slabé. Vystrašené. Vybielené. Na okrajoch sa stále jagalo. Ešte vždy jej patrilo. A žiarilo.

(s.68)

   Malou chybou na kráse ostáva iba brožovaná väzba. Táto knižka si zaslúžila rovnaký formát, ako majú oba predchádzajúce Rothfussove romány. Lepšie by sa potom vynímala na poličke a nemusela by sa krčiť medzi svojimi staršími a objemnejšími bratmi.

   ... a napokon, ... aj Auri by sa z nej tešila viac.  

Dá sa kúpiť: www.bux.sk/knihy/216962-pomale-skumanie-ticha.html

• Originálny názov: The Slow Regard of Silent Things
• Počet strán: 176 strán
• Väzba: brožovaná väzba
• Rozmer: 125×200 mm
• Jazyk: slovenský jazyk
• Rok vydania: 2015