Recenzia: Dar Temravy

Kieran Larwood: Dar Temravy

S predchádzajúcou časťou tejto knihy som mal problém. Nie, nemôžem povedať, že by Legenda o Podkinovi Jednouchom bola zlá. Dokonca som ani nedokázal presne definovať, v čom daný problém spočíva. Jednoducho, kniha mi akosi nesadla. Keďže som však vedel, že nie som cieľovým čitateľom, pokúsil som sa o experiment.

Subjektom môjho experimentu bola osoba vo veku cca 8 rokov. Nazvime je ju Moja dcéra. Čítať vie, no na 270 stranovú knihu si netrúfa. Preto som sa musel pokusu zúčastniť aj ja – večerným čítaním pri detskej posteli. A aby bol experiment úplný, začal som od prvej časti, teda od už spomínanej Legendy o Podkinovi Jednouchom.

Prvá časť

Prvá časť moju dcéru nadchla. Bol som prekvapený, no vôbec jej scény s menšou dávkou explicitnosti nevadili. Na to, že zajačik bol nútený odrezať si ucho, rýchlo zabudla. Popis strastiplného útlaku v podzemnom meste Kostikoreň, ktorý by zlomil aj Dickensovho Olivera Twista, počúvala s otvorenými ústami a pri záverečnej konfrontácii s pánom zlých Gormov držala palce hlavnej postave. Občas sa pýtala na pre ňu v tomto veku neznáme slová, no nebolo to nič hrozné. Niektoré vety som zle prečítal. Aspoň ona si to tak myslela. Pravda bola tá, že redakcia naozaj nebola dôkladná, dokonca som našiel pasáž, keď sa z hlavného hrdinu stane hlavná hrdinka. A to už zabolí.

Obdivovala nádherné ilustrácie, a keď bolo po pár večeroch dočítané, tešila sa na pokračovanie.  

Druhá časť

Dary temravy- ako sa druhá časť Podkinových dobrodružstiev volá má približne o 30 strán viac. Tempo je pomalšie, pribúda veľa nových postáv. Ti však nie sú takí zaujímaví, možno na assasínku s lebkou na tvári. Dlho sa nič dôležité nedeje, respektíve dlhú dobu sa dej odohráva v podzemnej nore a jeho blízkom okolí. Úloha odvážneho zajačika je na čas odsunutá stranou, viac sa čitateľ dozvedá o jeho malom bratovi, ktorí sa v budúcnosti stane rozprávačom legendy. Pribúdajú magické predmety – tentoraz je ich viac. Majú zaujímavé schopnosti a môjmu subjektu (áno, myslím tým dcéru) sa veľmi páčili. Možno aj viac, než nožík z jednotky.

Zjaví sa Skramašank a znova nastane konfrontácia. Tentoraz už z neho nejde taká hrôza, ako v prvej časti. A to je trocha škoda. Subjekt už bral popísanú konfrontáciu oveľa pokojnejšie, lebo tušil, že si to podliak zasa odnesie.

Chyby sa nevyhli ani Darom Temravy. Spočiatku je ich pomenej, no s pribúdajúcimi stranami si aj neštudované oko povšimne problémy v gramatike.

Celkovo má druhá časť problémy ako väčšina iných pokračovaní. Autor chcel pokračovať v načatom, no pridať doňho všetkého viac. Dokonca aj častí, ktoré rozprávajú o udalostiach dávno po ukončení bojov s Gormami, je viac a tie boli, pre subjekt môjho malého literárneho pokusu, nudnejšie.

Vyhodnotenie experimentu

Desať a viacročným deťom sa prvá aj druhá časť ságy bude páčiť. Je blízka klasickým fantasy románom typu Pán Prsteňov, všetko je zabalené do zvieracieho sveta a má taký naivno-milý pohľad na život, aký majú jeho detskí čitatelia. Hlavná postava je im blízka a jeho dobrodružstvá si určite užijú. Mladšie ročníky si knihy tiež užijú, no najmä z úst skúsenejšieho rétora, myslím tým na otcov a maminy.    

Počet strán: 300

Väzba: pevná väzba

Jazyk: slovenský

Rok vydania: 2019

Kniha sa dá kúpiť:  https://www.bux.sk/knihy/401100-pat-kralovstiev-2-dar-temravy.html

Recenzia: Legenda o Podkinovi Jednouchom

Kieran Larwood: Legenda o Podkinovi Jednouchom

Rozprávok so zvieracími hrdinami je kopec. Vyškierajú sa na nás z televíznych obrazoviek i z regálov v kníhkupectvách medzi detskou literatúrou. Deti ich milujú, priam zbožňujú. Každé dievčatko túži po poníkoch, chlapci snívajú o pokémonoch, či inej hávedi.

Fantasy príbehov s postavami zo zvieracej ríše je pomenej. Nie je jednoduché odhadnúť, do akej mieri by mali byť zvieratá antropomorfizované, s čím súvisí aj otázka, pre akú vekovú skupinu by malo byť dielo určené. Autori sa preto do tohto žánra príliš nehrnú, a ak sa náhodou odhodlajú niečo vytvoriť, je to skôr pre starších až dospelých čitateľov. Príkladov je niekoľko. V komiksovej Myšej hliadke pobehujú po lesoch milí myšiaci, intrikuje sa pomaly rovnako ako v Hre o tróny a krv občas tečie prúdom. V knihe Ďaleká cesta za domovom sa dá stretnúť so zajačím totalitným režimom, otrokármi a ani zajačí boh Čierny králik z Inlé nie je príliš naklonený detskému publiku.

Kieran Larwood sa vybral detskou (ťažšou) cestou. Rozhodol sa ukázať krásy fantasy literatúry práve mladším a vytvoril ságu Päť královstiev, z ktorej prvá časť vyšla koncom roka 2018 v slovenčine.

Čo nás v nej čaká? Mladý zajačí tínedžer Podkin. Flákač, ulievač, lenivec, ktorí má to šťastie, že je synom zajačieho náčelníka. Vlastne nešťastie. Keď ich kolóniu prepadnú krvilační Gormovia (zlí do železa oblečení ušiaci) a zavraždia jeho otca, musí prchať so súrodencami preč. Začína sa nebezpečná cesta, počas ktorej si musí uvedomiť, že nie všetci sú dobrí, a že on, ak chce zachrániť seba a aj celý zajačí , bude sa musieť zmeniť.

Príbeh - klišé. Nájdeme v nej aj pasáže, ktoré sa vyskytujú v každej druhej fantasy knihe (Králiky, čo hrabali príliš hlboko a pod.). Lenže, ako som už spomínal, kniha je určená pre deti (povedzme si 9+) a tie s takýmito jednoduchými dejovými zvratmi problém nemajú. Najmä, keď Pod (Podkin) je im blízky (chlapcom), rovnako ako jeho múdrejšia a triezvejšie uvažujúca sestra Paz (dievčenský vzor). Problémom u mladších čitateľov však môžu byť morálne rozhodnutia postáv, resp. situácie, do ktorých sa dostanú, sú pre deti ťažko riešiteľné. Napríklad, keď ich prichýli jedna zajačica. Tej Gormovia zabili manžela, odvliekli deti. Ona musí slúžiť Gormom, Iba tak má nádej, že ich nezabijú. A čo na to hlavný hrdina?

"Tá ženská je obyčajný zbabelec!" s.77

Autor (no skôr prekladateľ) sa občas pozabudol a prestal uvažovať nad postavami ako nad zvieratami. Už slovo "ženská" je v takomto prípade nie príliš vhodné slov. A čo tak veta typu: "Paz, na čo je dobré ľúbiť ľudí, ak ti ich potom niekto vezme?" s.117 Tým však postava nemyslela na ľudí, ale na svojich rodičov - na zajace.

Občasná surovosť môže deti tiež prekvapiť. Celkom verne sa tu popisuje, ako Podkin prišiel o ucho, je tu vyhrážanie sa malým zajacom, že veliteľ Gormov bude ich lebky nosiť na opasku a podobne. Patrí to k fantasy literatúre? Áno. Patrí to k detským príbehom? Možno. Veď deti toho zvládnu oveľa viac, než si dospelí myslia. Lenže pravda je aj tá, že tá zvýšená miera krutosti viac-menej zbytočná.

Preklad. Už som sa ho trocha dotkol, no nemôžem nespomenúť slová ako štvorylka, paštrnák, galéria a pod., ktoré sa v diele vyskytujú. Myslím, že tieto (a zopár ďalších) sú pre dnešných deti dosť vzdialené a dali by sa nahradiť aj inými, no to je iba môj názor.

Vlastne, celá recenzia je iba mojím názorom, ako i záverečný verdikt, ktorý znie:

Legenda o Podkinovi Jednouchom je dobrá kniha. Môže byť aj vstupnou bránou do sveta fantastiky pre najmladších fantastov. Najmä, keď si večer sadne rodič k detskej posteli a prečíta svojej ratolesti jednu kapitolu na dobrú noc. Alebo aj dve. Chybou na kráse je kostrbatý preklad a naopak, nádherné ilustrácie dodávajú knihe úžasný fantasy-rozprávkový fíling.  

Počet strán: 272

Väzba: pevná väzba

Jazyk: slovenský

Rok vydania: 2018

Kniha sa dá kúpiť:  https://www.bux.sk/knihy/400260-pat-kralovstiev-1-legenda-o-podkinovi-jednouchom.html