pondelok 31. marca 2014

Recenzia - Asfalt


Asfalt - Štěpán Kopřiva 

  Dve veci nepijem. Betón a asfalt. Asfalt je málo tekutý a betón trhá zuby, keď zvraciam. Ale tento asfalt ... tak tento asfalt bude trhať aj črevá.

Asfalt je prírodná čiernohnedá až čierna látka, ktorá má tuhú alebo polotuhú konzistenciu. Používa sa najmä pri výstavbe ciest ako vrchná vrstva vozovky. Teda aspoň u nás – na Zemi. V Pekle, podľa Š. Kopřivu, sa využíva úplne na všetko. Vyrába sa z ľudí – asfalťákov. To sú tí, čo sa po smrti dostali do Pekla. Pekne si ich v uvítacom koncentračnom tábore pekelníci rozdelia a šups ich do lisovača, mlynčeka na mäso, aby sa z nich stal prvotriedny stavebný materiál. Problém je v tom, že nie každý má tú chuť stať sa asfaltom. Ak je to obyčajný asfalťák, tak je to malý problém. Ak sú to však ostrieľaní veteráni Kuffenbachovho komanda, je to problém o veľkosti zadku Haliny P. Zadok s veľkým Z. A problém s veľkým P. Najmä, keď si títo žoldnieri uvedomia, že sú v pekle, de facto po smrti, a mŕtvejší už nemôžu byť.
Show sa môže začať.
   Kniha je napísaná s pekelnou ľahkosťou. Už po prvých päťdesiatich stranách si obľúbite päticu hlavných hrdinov. Štyroch žoldnierov a jedného sraľa. Budete im držať palce aby sa z tohto „prúseru“ dokázali vystrieľať a aby ich nepriatelia zranili čo najmenej.

„Tohle už nemá nic společného s přestřelkou, letí hlavou Ostranskému. Tohle je čistě test výdrže.
Předmět testu: Za kolik sekund se rozpadne lidská duše, pokud do ní bude pálit osm divizí?“

   Jednoduchosti textu napomáha aj priama reč. Je absolútne priama. Často tam nie sú ani uvádzacia vety – kto tú hlášku povedal. Nevadí to. Aj tak tie uvádzacie vety len zdržujú. Postavy si nedávajú servítky pred ústa, keď niečo vyslovia. Ich reč nie je uhladená, je surová, nie však primitívna. Udalosti komentujú často svojským sarkazmom. Sarkazmus a čierny až morbídny humor sa vinie celou dĺžkou knihy. V nej sa dozvieme napríklad, že pán profesor Porsche vyrába v Pekle svoje autá (väčšinou sú v čiernej farbe, indiáni sú nedostatkový tovar), majú tam dušovod Družba a Monika Levinská v Oválnej pracovni nepraktizovala nič iné, len obyčajnú čiernu mágiu.
   Narážok na našu popkultúru je v diele neuveriteľne veľa. Sú to natoľko trefné vety, že možno časom zľudovejú ako hlášky z filmu Slunce, seno …
   Cynické dialógy a monológy síce v knihe zaberajú dosť priestoru, no prím hrajú plastické popisy súbojov. Tie sa odohrávajú často na viacerých miestach súčasne, čo môže byť náročnejšie na pozornosť, no sú neskutočne strhujúce a odľahčené humorom. Už v prvej polovici sú boje natoľko napínavé, že sa  nechce veriť, žeby autor dokázal niečo grandióznejšie nechať až na finále. Ale nemusíme sa báť. Nechal. Po nervydrásajúcich akciách prvej polovice knihy totiž prichádza silná dávka morbídnosti – mučenia, bolesti a utrpenia. Kniha je prezentovaná ako horor, a do hororu to patrí.

„Na psacím stole z leštěného ořechu trůní krtinec jejího tlustého střeva. Dvanáctník, lačník a kyčelník rozházené po místnosti. Na lampě se klimbá havajský věnec tenkých střev. Stěny osprejované výstřiky krve.“

   Ako keby sa autor chcel s čitateľom pohrať. Najprv ho necháva vtiahnuť do deja, čitateľ sa uchechtáva , neskôr okúsi trocha hnusu až nakoniec vhupne do monštruózneho finále. A to je dobre. Tak to má byť.
   Kniha nie je určená každému. Citlivejším ľuďom bude vadiť to množstvo useknutých údov, rozštvrtených tiel, krvi a iných tekutín. Určite sa jej oblúkom vyhnú všetci moralisti, pre ktorých bude toto dielo „silné kafe“. Aj príliš veriaci ľudia môžu mať problém pozitívne vnímať túto knihu (napríklad démonská dilema, či yetiho stvoril Boh predpoludním ako ostatné zvieratá alebo poobede ako človeka, je nezabudnuteľná). Svätuškári ju najskôr budú haniť, ale to nevadí. Aj negatívna reklama je reklama.Nájde sa ale aj množstvo takých, ktorým Asfalt príde skvelý a budú bombardovať Štepána Kopřivu aby napísal ďalšiu takúto skvelú knihu
.

P.S. V recenzii som zámerne nespomenul slovo kulhánkovština. Lebo toto nie je kulhánkovština. Toto je Asfalt!

  • Počet strán: 734 strán
  • Väzba: brožovaná väzba
  • Rozmer: 110×180 mm
  • Hmotnosť: 330 g
  • Jazyk: český jazyk
  • Dátum vydania: 31.3.2009

nedeľa 2. marca 2014

Recenzia - Démonológ

Démonológ - Andrew Pyper

Môže kniha s príťažlivým názvom a zaujímavým dejom nezaujať? Môže! To je aj prípad diela Démonológ kanadského autora Andrewa Pypera.

   A pritom, prvotné myšlienky, ktoré mi vírili v hlave, keď som túto 300 stranovú knižku držal v rukách, boli viac než pozitívne. Anotácia hovorila o profesorovi, najváženejšom odborníkovi na démonologickú literatúru, ktorému démon unesie dcér. Všetko naznačovalo, že príbeh sa bude niesť v duchu Inferna Dana Browna okorenený štipkou mystiky a lovu na prízraky á la filmový (a komiksový) Constantine. Lenže..., kde sa stala chyba?
   V súčasnosti sa tvorba z obdobia humanizmu a renesancie často stáva nositeľom deja v moderných príbehoch. Či je to už spomínaný Dan Brown, ktorý prvú časť Danteho Božskej komédie použil, aby prinútil pracovať mozgové závity Roberta Langdona, prípadne Jiří Kulhánek z rovnakého diela spravil turistického sprievodcu peklom. Andrew Pyper zneužil Stratený raj Johna Miltona.  Slovo „zneužil“ je asi najsprávnejšie, nakoľko vnímavému čitateľovi neujde, že autor túto knihu neštudoval, len z nej vybral pasáže, ktoré pokladal za vhodné aplikovať do svojej knihy A tak hlavná postava používa pár veršov, aby dokázal, že za všetko, čo sa okolo neho deje, môže skutočnosť, že on je tým najväčším vedátorom, ktorý o Miltonovom diele vie úplne všetko.
   A inak nevie nič.
   Lepšie povedané – pán profesor David Ullman patrí medzi najneschopnejších ľudí tejto planéty. Žena sa mu odcudzila natoľko, že si našla sympatickejšieho profesora, s ktorým trávieva noci a on s tým nehodlá nič urobiť. Do svojej dcéry je priam platonicky zaľúbený a platonicky je zaľúbený aj do jednej kolegyne. Ale ani s tým nič nehodlá urobiť. Namiesto toho, aby začal konať, v hlave si premieta, aký je vlastne nešťastný a rozmýšľa, kedy šťastný bol. Takže táto postava si čitateľove sympatie nielenže nedokáže získať, ale časom mu bude úplne fuk, čo sa s ním stane.
   Ostatné postavy sú iba do počtu. O jeho žene nevieme skoro nič, dcérine strašidelné zápisky v denníku nie sú vysvetlené. Nehovoriac o zabijakovi. Akonáhle začne chudáka profesora prenasledovať, robí nepochopiteľné chyby. Dokonca aj tá jeho kolegyňa, ktorá trpí nevyliečiteľnou formou rakoviny a pôsobí naňho ako katalyzátor, aby sa psychicky úplne nezrútil, hrá iba druhé husle.
   Čo sa týka psychického zrútenia, občas autor navodzuje dojem, že celý príbeh je iba výplodom chorého mozgu hlavnej postavy a v epilógu sa dozvieme, že ho rozpráva svojmu psychiatrovi. Nakoniec sa to však našťastie nestane. 
   Démon Davidovi Ullmanovi v Benátkach unesie dcéru. Ak sme sa tešili na akčné pobehovanie po tomto meste, tak sme sa tešili zbytočne. Namiesto toho nás autor prevedie takmer celými Spojenými štátmi americkými pri hľadaní indícií, prečo to pekelná bytosť urobila, ako sa tá obluda z podsvetia volá, či možno mladé dievča zachrániť a kde sa nachádza. Lenže aj v tomto prípade nie je radosť z akčných pasáží namieste, nakoľko väčšina textu popisuje, čo sa odohráva v hrdinovej hlave a nie, čo sa stalo na ceste naprieč Amerikou.
   Celý príbeh zachraňujú hororové prvky. Či už je to stretnutie s dvomi starenkami – dvojičkami, ktoré majú temné tajomstvo, neočakávané zjavenie sa manželkinho milenca, prenasledovanie tajomným zabijakom a jeho originálnou výstrahou, že svoju robotu za každú cenu dokončí.  Aj finále má celkom grády, až na to, že chýba lepšie zúčtovanie s hrdinovým najväčším protivníkom – démonom. 
   Záverečný verdikt – anotácia prezrádza veľa, možno viac než by mala. Naláka na zaujímavý príbeh, až má budúci konzument tejto knihy veľké očakávania. Tie sa nanešťastie nenaplnia. Príbeh však neurazí a na príjemný poobedňajší relax kniha poslúži celkom dobre. Len treba počítať s tým, že za nejakú dobu po prečítaní sa už nebude dať spomenúť, o čom vlastne Démonológ bol.

§  Počet strán: 336 strán
§  Väzba: pevná väzba
§  Rozmer: 135×220 mm
§  Jazyk: slovenský jazyk
§  Rok vydania: 2014




Toto je spomínaná anotácia:


Profesor David Ullman patrí medzi najváženejších odborníkov na démonologickú literatúru – predovšetkým na Miltonov Stratený raj. Paradoxne, nie je veriaci, svoj predmet skúmania vníma iba ako výplod fantázie. Jedného dňa ho navštívi tajomná Štíhla žena s ponukou, aby letel do Benátok a preskúmal akýsi „fenomén“. Hoci sprvu odmieta, napokon sa predsa len ocitá v Benátkach so svojou milovanou dvanásťročnou dcérou Tess. 
Na adrese, ktorú Davidovi poskytla záhadná žena, nájde muža pripútaného v kresle. Ten nezmyselne bľaboce, očividne nie je pri zmysloch... David si odrazu uvedomí, že jeho slová nadobúdajú význam, a keď mu chlap zopakuje posledné, desivé slová jeho mŕtveho otca, pochopí, že muža posadol démon.
Po návrate do hotela nájde stáť dcéru na streche vysoko nad vodným kanálom. Predtým, než do neho dievča skočí, prednesie poslednú prosbu: Nájdi ma.
Ak chce vystopovať démona, ktorý uniesol jeho dcéru, musí si poradiť s hádankami a symbolmi zo Strateného raja – inak ju naveky stratí.