nedeľa 6. júla 2014

Recenzia - Silo

Hugh Howey - Silo
  
Nostalgia je sviňa. Prepadne vás vo chvíľach, keď to najmenej čakáte. Stačí nejaký intenzívny pocit, vôňa, pohyb, ktorý ste dávno nerobili. A je to tu! Vy spomínate.

   S nostalgiou skúsenosti mám. A rovnako mám skúsenosti so Silom. Vlastne s Vaultom. Písal sa rok (tuším) 1997 a ja, mladý a krásny, som trávil noci za monitorom svojho (vtedy) nabúchaného počítača. Oči ma pálili, o pravú ruku sa ma pokúšal syndróm karpálneho tunela. Hral som príbeh s veľkým P. Hrdina, ktorého som ovládal, pochádzal z Vaultu 13 – z protiatómového bunkra, v ktorom sa nanešťastie pokazil vodný čip a nemali náhradný. Preto musel podniknúť cestu na povrch a pokúsiť sa zohnať nový. Hral som Fallout.
   Kniha, ktorej autorom je Hugh Howey, sa zaoberá životom ľudí práve v takomto bunkri. Má veľké množstvo poschodí (naozaj veľké množstvo) a v jednoduchosti sa dá opísať ako obrovský mrakodrap, ktorý ktosi otočil a vrazil do zeme. Jeho obyvatelia museli prijať drsné pravidlá, aby prežili. Každý má svoje miesto v spoločnosti a dôsledne ho dodržuje. Existuje tam lotéria na splodenie dieťaťa, partnerské vzťahy sú regulované. Po smrti sa telá stávajú kompostom, hnojivom pre rastliny, ktoré nikdy nevideli skutočné slnečné svetlo. Každý prehrešok je potrestaný. Trestom je napríklad čistenie kamier na povrchu, ktoré sú jediným spojením s vonkajším svetom. Je to trest smrti, nakoľko ovzdušie tam hore je prudko jedovaté. Napriek tomu, sú ľudia, ktorí sa dobrovoľne prihlásia vykonať túto službu.
   Problém nastáva, keď sa tým dobrovoľníkom stáva hlavný strážca zákona.
   Literárna vedecká fantastika v súčasnosti nemá príliš veľa dôvodov na radosť. Preč je doba velikánov ako Ray Bradbury, Arthur C. Clarke, Isaac Asimov. Aby vôbec sci-fi prežilo, muselo sa zakryť plášťom young adult literatúry, takže namiesto hlbokomyselného posolstva dnes máme sexuálnu náruživosť dvoch mládežníkov väčšinou opačného pohlavia.
   V Sile sa so sexom nepracuje. Ani s láskou nie. Silo je jednoducho dospelejšie čítanie. Postavy premýšľajú a aj konajú logicky, popisujú sa tu politické intrigy, pátra sa po pravde a keď sa k nej konečne dopátra, zistí sa, že by bolo možno lepšie, ak by obyvatelia bunkra ostali v nevedomosti. Lebo nevedomosť je jedna zo základných bodov prežitia.
   Dielo má silne alegorické prvky. Poukazuje, ako súčasné mocenské vrstvy dokážu manipulovať s ľudskou populáciou. Ako dokážu utajovať skutočnosť, ako masa funguje, keď sa dozvie, že ňou bolo manipulované. Ako funguje strach z nepoznaného.
   Napriek týmto prvkom kniha nie je ťažkým čítaním. Čitateľa vtiahne a už nepustí. Aj keď je pravda, že by možno nebolo na škodu, ak by autor čo to vyškrtol skôr, než sa dielo dostalo na verejnosť. Opisov tu je na môj vkus viac, než by sa mi to páčilo. Je to síce iba môj subjektívny názor, ale ja napríklad nepotrebujem vedieť, ako funguje postapokalyptická vysielačka, ani ako ju opraviť. (Možno tak fungujú aj súčasné vysielačky, no mňa to nezaujíma). Ako nahodiť čerpadlo, ako vyrobiť ochranný oblek, ktorý ochráni pred jedovatými plynmi na povrchu atď.. atď. S knihou človek dostane aj manuál na prežitie v postapo svete. Lenže to je iba malá muška na kráse a dá sa prežiť (alebo opisy jednoducho preskočiť).
   Napriek epike, akou námet ovplýva, je dielo skôr komorného rázu. Veľká väčšina deja sa odohráva pod zemou, keďže krajina je silne zamorená. Akčným pasážam sa autor vyhýba a keď už tam sú, málokedy sa popisujú priamo. Inak povedané – väčšinou sú napísané spôsobom: „Sedel som a čítal som knihu. Vo vedľajšej miestnosti ľudia po sebe strieľali, zabíjali sa, no ja som sa bál vystrčiť nos.“  
   Na to, aby nás Howey udržal v napätí, nepotrebuje do deja pridávať akciu. Stačí mu postupne odhaľovať temné tajomstvá sila. A že  tých je tajomstiev veľa, tým si môžeme byť istí. Dokonca tak veľa, že po dočítaní knihy nám budú  hlavou víriť otázky, na ktoré sme nedostali odpoveď. A jedna z tých otázok bude znieť: „Existuje pokračovanie?“
   My len musíme veriť, že existuje.
   My vieme, že existuje.


§                     Originálny názov: Wool
§                     Počet strán: 560 strán
§                     Väzba: pevná väzba
§                     Rozmer: 156×234 mm
§                     Hmotnosť: 810 g
§                     Rok vydania: 2014