Hugh Howey - Silo
S nostalgiou skúsenosti mám. A rovnako mám skúsenosti so Silom.
Vlastne s Vaultom. Písal sa rok (tuším) 1997 a ja, mladý a krásny,
som trávil noci za monitorom svojho (vtedy) nabúchaného počítača. Oči ma
pálili, o pravú ruku sa ma pokúšal syndróm karpálneho tunela. Hral som
príbeh s veľkým P. Hrdina, ktorého som ovládal, pochádzal z Vaultu 13
– z protiatómového bunkra, v ktorom sa nanešťastie pokazil vodný čip
a nemali náhradný. Preto musel podniknúť cestu na povrch a pokúsiť sa
zohnať nový. Hral som Fallout.
Kniha, ktorej autorom je Hugh Howey, sa zaoberá životom ľudí práve
v takomto bunkri. Má veľké množstvo poschodí (naozaj veľké množstvo)
a v jednoduchosti sa dá opísať ako obrovský mrakodrap, ktorý ktosi otočil
a vrazil do zeme. Jeho obyvatelia museli prijať drsné pravidlá, aby prežili.
Každý má svoje miesto v spoločnosti a dôsledne ho dodržuje. Existuje
tam lotéria na splodenie dieťaťa, partnerské vzťahy sú regulované. Po smrti sa
telá stávajú kompostom, hnojivom pre rastliny, ktoré nikdy nevideli skutočné
slnečné svetlo. Každý prehrešok je potrestaný. Trestom je napríklad čistenie
kamier na povrchu, ktoré sú jediným spojením s vonkajším svetom. Je to
trest smrti, nakoľko ovzdušie tam hore je prudko jedovaté. Napriek tomu, sú
ľudia, ktorí sa dobrovoľne prihlásia vykonať túto službu.
Problém nastáva, keď sa tým dobrovoľníkom stáva hlavný strážca zákona.
Literárna vedecká fantastika v súčasnosti nemá príliš veľa dôvodov
na radosť. Preč je doba velikánov ako Ray Bradbury, Arthur C. Clarke, Isaac
Asimov. Aby vôbec sci-fi prežilo, muselo sa zakryť plášťom young adult
literatúry, takže namiesto hlbokomyselného posolstva dnes máme sexuálnu
náruživosť dvoch mládežníkov väčšinou opačného pohlavia.
V Sile sa so sexom nepracuje. Ani s láskou nie. Silo je
jednoducho dospelejšie čítanie. Postavy premýšľajú a aj konajú logicky,
popisujú sa tu politické intrigy, pátra sa po pravde a keď sa k nej
konečne dopátra, zistí sa, že by bolo možno lepšie, ak by obyvatelia bunkra
ostali v nevedomosti. Lebo nevedomosť je jedna zo základných bodov
prežitia.
Dielo má silne alegorické prvky. Poukazuje, ako súčasné mocenské vrstvy
dokážu manipulovať s ľudskou populáciou. Ako dokážu utajovať skutočnosť,
ako masa funguje, keď sa dozvie, že ňou bolo manipulované. Ako funguje strach
z nepoznaného.
Napriek týmto prvkom kniha nie je ťažkým čítaním. Čitateľa vtiahne
a už nepustí. Aj keď je pravda, že by možno nebolo na škodu, ak by autor čo
to vyškrtol skôr, než sa dielo dostalo na verejnosť. Opisov tu je na môj vkus
viac, než by sa mi to páčilo. Je to síce iba môj subjektívny názor, ale ja
napríklad nepotrebujem vedieť, ako funguje postapokalyptická vysielačka, ani
ako ju opraviť. (Možno tak fungujú aj súčasné vysielačky, no mňa to nezaujíma).
Ako nahodiť čerpadlo, ako vyrobiť ochranný oblek, ktorý ochráni pred jedovatými
plynmi na povrchu atď.. atď. S knihou človek dostane aj manuál na prežitie
v postapo svete. Lenže to je iba malá muška na kráse a dá sa prežiť
(alebo opisy jednoducho preskočiť).
Napriek epike, akou námet ovplýva, je dielo skôr komorného rázu. Veľká
väčšina deja sa odohráva pod zemou, keďže krajina je silne zamorená. Akčným
pasážam sa autor vyhýba a keď už tam sú, málokedy sa popisujú priamo. Inak
povedané – väčšinou sú napísané spôsobom: „Sedel som a čítal som knihu. Vo
vedľajšej miestnosti ľudia po sebe strieľali, zabíjali sa, no ja som sa bál
vystrčiť nos.“
Na to, aby nás Howey udržal v napätí, nepotrebuje do deja pridávať
akciu. Stačí mu postupne odhaľovať temné tajomstvá sila. A že tých je tajomstiev veľa, tým si môžeme byť
istí. Dokonca tak veľa, že po dočítaní knihy nám budú hlavou víriť otázky, na ktoré sme nedostali
odpoveď. A jedna z tých otázok bude znieť: „Existuje pokračovanie?“
My len musíme veriť, že existuje.
My vieme, že existuje.
Dá sa kúpiť: http://www.bux.sk/knihy/206220-silo.html
§
Originálny názov: Wool
§
Počet strán: 560 strán
§
Väzba: pevná väzba
§
Rozmer: 156×234 mm
§
Hmotnosť: 810 g
§
Rok vydania: 2014