pondelok 14. januára 2019

Recenzia: Legenda o Podkinovi Jednouchom


Kieran Larwood: Legenda o Podkinovi Jednouchom

Rozprávok so zvieracími hrdinami je kopec. Vyškierajú sa na nás z televíznych obrazoviek i z regálov v kníhkupectvách medzi detskou literatúrou. Deti ich milujú, priam zbožňujú. Každé dievčatko túži po poníkoch, chlapci snívajú o pokémonoch, či inej hávedi.

Fantasy príbehov s postavami zo zvieracej ríše je pomenej. Nie je jednoduché odhadnúť, do akej mieri by mali byť zvieratá antropomorfizované, s čím súvisí aj otázka, pre akú vekovú skupinu by malo byť dielo určené. Autori sa preto do tohto žánra príliš nehrnú, a ak sa náhodou odhodlajú niečo vytvoriť, je to skôr pre starších až dospelých čitateľov. Príkladov je niekoľko. V komiksovej Myšej hliadke pobehujú po lesoch milí myšiaci, intrikuje sa pomaly rovnako ako v Hre o tróny a krv občas tečie prúdom. V knihe Ďaleká cesta za domovom sa dá stretnúť so zajačím totalitným režimom, otrokármi a ani zajačí boh Čierny králik z Inlé nie je príliš naklonený detskému publiku.
Kieran Larwood sa vybral detskou (ťažšou) cestou. Rozhodol sa ukázať krásy fantasy literatúry práve mladším a vytvoril ságu Päť královstiev, z ktorej prvá časť vyšla koncom roka 2018 v slovenčine.
Čo nás v nej čaká? Mladý zajačí tínedžer Podkin. Flákač, ulievač, lenivec, ktorí má to šťastie, že je synom zajačieho náčelníka. Vlastne nešťastie. Keď ich kolóniu prepadnú krvilační Gormovia (zlí do železa oblečení ušiaci) a zavraždia jeho otca, musí prchať so súrodencami preč. Začína sa nebezpečná cesta, počas ktorej si musí uvedomiť, že nie všetci sú dobrí, a že on, ak chce zachrániť seba a aj celý zajačí , bude sa musieť zmeniť.
Príbeh - klišé. Nájdeme v nej aj pasáže, ktoré sa vyskytujú v každej druhej fantasy knihe (Králiky, čo hrabali príliš hlboko a pod.). Lenže, ako som už spomínal, kniha je určená pre deti (povedzme si 9+) a tie s takýmito jednoduchými dejovými zvratmi problém nemajú. Najmä, keď Pod (Podkin) je im blízky (chlapcom), rovnako ako jeho múdrejšia a triezvejšie uvažujúca sestra Paz (dievčenský vzor). Problémom u mladších čitateľov však môžu byť morálne rozhodnutia postáv, resp. situácie, do ktorých sa dostanú, sú pre deti ťažko riešiteľné. Napríklad, keď ich prichýli jedna zajačica. Tej Gormovia zabili manžela, odvliekli deti. Ona musí slúžiť Gormom, Iba tak má nádej, že ich nezabijú. A čo na to hlavný hrdina?
"Tá ženská je obyčajný zbabelec!" s.77
Autor (no skôr prekladateľ) sa občas pozabudol a prestal uvažovať nad postavami ako nad zvieratami. Už slovo "ženská" je v takomto prípade nie príliš vhodné slov. A čo tak veta typu: "Paz, na čo je dobré ľúbiť ľudí, ak ti ich potom niekto vezme?" s.117 Tým však postava nemyslela na ľudí, ale na svojich rodičov - na zajace.
Občasná surovosť môže deti tiež prekvapiť. Celkom verne sa tu popisuje, ako Podkin prišiel o ucho, je tu vyhrážanie sa malým zajacom, že veliteľ Gormov bude ich lebky nosiť na opasku a podobne. Patrí to k fantasy literatúre? Áno. Patrí to k detským príbehom? Možno. Veď deti toho zvládnu oveľa viac, než si dospelí myslia. Lenže pravda je aj tá, že tá zvýšená miera krutosti viac-menej zbytočná.
Preklad. Už som sa ho trocha dotkol, no nemôžem nespomenúť slová ako štvorylka, paštrnák, galéria a pod., ktoré sa v diele vyskytujú. Myslím, že tieto (a zopár ďalších) sú pre dnešných deti dosť vzdialené a dali by sa nahradiť aj inými, no to je iba môj názor.
Vlastne, celá recenzia je iba mojím názorom, ako i záverečný verdikt, ktorý znie:
Legenda o Podkinovi Jednouchom je dobrá kniha. Môže byť aj vstupnou bránou do sveta fantastiky pre najmladších fantastov. Najmä, keď si večer sadne rodič k detskej posteli a prečíta svojej ratolesti jednu kapitolu na dobrú noc. Alebo aj dve. Chybou na kráse je kostrbatý preklad a naopak, nádherné ilustrácie dodávajú knihe úžasný fantasy-rozprávkový fíling.  

Počet strán: 272
Väzba: pevná väzba
Jazyk: slovenský
Rok vydania: 2018