utorok 21. júla 2015

Recenzia - Vesmírne prípady

Jozef Žarnay: Vesmírne prípady

V minulosti bola budúcnosť krásna. Žiarila všetkými farbami a ľudia terramorfovali planéty s úsmevom na tvári.

   Naozaj to nebolo tak dávno, čo smer vedeckej fantastiky vytyčoval pán Roddenberry so svojim Star Trekom. S tým pravým, starým Star Trekom. S kapitánom Kirkom, múdrym Vulkáncom Spockom a ostatnými, ktorí sa zo všetkých síl snažili o celogalaktický (a medzigalaktický) mier. Žiadne abramsovské akčné výbuchy, ale snaha o diplomatické riešenie sporov. Namiesto zbraní, bystrá myseľ, a keď už náhodou došlo na streľbu, phasery iba omračovali.
   V podobnom duchu sa nesú aj príbehy z tejto knihy. Je rozdelená do dvoch častí. Zatiaľ čo prvá je súborom poviedok s rozličnými hrdinami, druhá sa zaoberá detektívnymi prípadmi poručíka Galaktopolu (galaktická polícia) Rada Torysana. 
   Prvá časť je akýmsi vstupom do imaginácií autora, do jeho bezbrehej fantázie a láskavého zmýšľania. Príbehy majú harmonické konce, násilie je ohlodané na minimum a všetky nedostatky textov sú prekryté úžasným rozprávačským nadaním. Vlastne tam nedostatky ani nie sú. Len doba, odvtedy, čo ich pán Žarnay napísal, dosť postúpila a zmýšľanie ľudstva sa nanešťastie mierne pozmenilo. Samozrejme, aj prudký nárast techniky spôsobil, že sa čitateľ občas mierne uškrnie nad niektorou časťou poviedky.
Napríklad – „Von vychádzali zriedkavo a do bytu si multimilionár nedal zaviesť ani telefón.“ (s.7) – veď na čo by mu bola pevná linka, keď mobilné pokrytie je všade, nie!? Bežne chytíte signál na Zamnkovského chate a nedivil by som sa, ak by sa dalo dovolať aj z Kriváňa (neskúšal som)
A propos – Kriváň. To je aj názov jednej úžasnej poviedky, na ktorú sa určite nebude dať ľahko zabudnúť, aj keď už zhruba v tretine je jasné, aká bude pointa. A podobných, dĺžkou tak akurát, textov je tu viac.
   Je príjemné, že sa Žarnay vyhol zbytočne ťažkým odborným slovám. Prípadne ich nahradil jednoduchšími, aj keď občas niektoré vyvolajú úsmev u čitateľov. Bežne sa používa  hviezdolet a dá sa nájsť i všadechod.
   Druhá časť  zbierky sa zaoberá už spomínaným Radom Torysanom. Rozuzlenia jeho prípadov sú väčšinou jednoduché, texty majú rýchly spád a sám hrdina myslením pripomína vrchného inšpektora Derricka a postavou (možno) jeho pomocníka Harryho.
   Poviedky sa svižne a ľahko čítajú. Možno je v nich trocha viac sentimentu, no knihu si užije každý. Sprvu som uvažoval, komu sú Vesmírne prípady určené. Pre tých, ktorí vyrastali na Žarnayovej Dračej stene a nezabudnuteľných sci-fi románoch z edície Stopy, určite. Volajme to čitateľská nutnosť – vrátiť sa do čias, keď sme snívali o vesmíre spolu so Žarnayovými hrdinami. Lenže ani mladší čitatelia touto knihou nepohrdnú. V texte sa nestratia a nakoľko príbehy nie sú príliš dlhé, čítanie ich nezačne nudiť.
   Až teraz si uvedomujem, že žiaci základných škôl majú v učebniciach zaradených velikánov sci-fi ako Isaac Asimov či Douglas Adams, ktorých štýl písania mladých skôr odradí, než naláka na tento druh literatúry. A pritom stačilo tak málo. Vyhľadať v slovenskej literatúre mená ako Ján Fekete (Cesta okolo galaxie za osemdesiat týždňov), Jozef Repko (Kolónia Lamdba Pí, Tajomstvá troch strelených), alebo trebárs Torysanove detektívne prípady. Možno by sa čitateľská gramotnosť dnešnej mladej generácie zvýšila. 
   A možno ... možno by nakoniec budúcnosť ľudstva mohla byť minimálne taká zaujímavá, ako si ju vysnívali Gene Roddenberry a náš Jozef Žarnay.     


§  Počet strán: 144 strán
§  Väzba: pevná väzba
§  Rok vydania: 2015