Jozef Žarnay: Vesmírne prípady
V minulosti bola budúcnosť
krásna. Žiarila všetkými farbami a ľudia terramorfovali planéty
s úsmevom na tvári.
Naozaj to nebolo tak dávno, čo smer vedeckej
fantastiky vytyčoval pán Roddenberry so svojim Star Trekom. S tým pravým,
starým Star Trekom. S kapitánom Kirkom, múdrym Vulkáncom Spockom
a ostatnými, ktorí sa zo všetkých síl snažili o celogalaktický (a
medzigalaktický) mier. Žiadne abramsovské akčné výbuchy, ale snaha
o diplomatické riešenie sporov. Namiesto zbraní, bystrá myseľ, a keď
už náhodou došlo na streľbu, phasery iba omračovali.
V podobnom duchu sa nesú aj príbehy
z tejto knihy. Je rozdelená do dvoch častí. Zatiaľ čo prvá je súborom
poviedok s rozličnými hrdinami, druhá sa zaoberá detektívnymi prípadmi poručíka
Galaktopolu (galaktická polícia) Rada Torysana.
Prvá časť je akýmsi vstupom do imaginácií
autora, do jeho bezbrehej fantázie a láskavého zmýšľania. Príbehy majú
harmonické konce, násilie je ohlodané na minimum a všetky nedostatky
textov sú prekryté úžasným rozprávačským nadaním. Vlastne tam nedostatky ani
nie sú. Len doba, odvtedy, čo ich pán Žarnay napísal, dosť postúpila
a zmýšľanie ľudstva sa nanešťastie mierne pozmenilo. Samozrejme, aj prudký
nárast techniky spôsobil, že sa čitateľ občas mierne uškrnie nad niektorou
časťou poviedky.
Napríklad – „Von vychádzali zriedkavo a do bytu si
multimilionár nedal zaviesť ani telefón.“ (s.7) – veď na čo by mu bola
pevná linka, keď mobilné pokrytie je všade, nie!? Bežne chytíte signál na
Zamnkovského chate a nedivil by som sa, ak by sa dalo dovolať aj
z Kriváňa (neskúšal som)
A propos – Kriváň. To je aj
názov jednej úžasnej poviedky, na ktorú sa určite nebude dať ľahko zabudnúť, aj
keď už zhruba v tretine je jasné, aká bude pointa. A podobných, dĺžkou tak
akurát, textov je tu viac.
Je príjemné, že sa Žarnay vyhol
zbytočne ťažkým odborným slovám. Prípadne ich nahradil jednoduchšími, aj keď
občas niektoré vyvolajú úsmev u čitateľov. Bežne sa používa hviezdolet a dá sa nájsť i všadechod.
Druhá časť
zbierky sa zaoberá už spomínaným Radom Torysanom. Rozuzlenia jeho
prípadov sú väčšinou jednoduché, texty majú rýchly spád a sám hrdina
myslením pripomína vrchného inšpektora Derricka a postavou (možno) jeho
pomocníka Harryho.
Poviedky sa svižne a ľahko čítajú.
Možno je v nich trocha viac sentimentu, no knihu si užije každý. Sprvu som
uvažoval, komu sú Vesmírne prípady určené. Pre tých, ktorí vyrastali na
Žarnayovej Dračej stene a nezabudnuteľných sci-fi románoch z edície
Stopy, určite. Volajme to čitateľská nutnosť – vrátiť sa do čias, keď sme
snívali o vesmíre spolu so Žarnayovými hrdinami. Lenže ani mladší
čitatelia touto knihou nepohrdnú. V texte sa nestratia a nakoľko
príbehy nie sú príliš dlhé, čítanie ich nezačne nudiť.
Až teraz si uvedomujem, že žiaci základných
škôl majú v učebniciach zaradených velikánov sci-fi ako Isaac Asimov či
Douglas Adams, ktorých štýl písania mladých skôr odradí, než naláka na tento
druh literatúry. A pritom stačilo tak málo. Vyhľadať v slovenskej
literatúre mená ako Ján Fekete (Cesta okolo galaxie za osemdesiat týždňov),
Jozef Repko (Kolónia Lamdba Pí, Tajomstvá troch strelených), alebo trebárs
Torysanove detektívne prípady. Možno by sa čitateľská gramotnosť dnešnej mladej
generácie zvýšila.
A možno ... možno by nakoniec budúcnosť
ľudstva mohla byť minimálne taká zaujímavá, ako si ju vysnívali Gene Roddenberry
a náš Jozef Žarnay.
Dá sa kúpiť: http://www.martinus.sk/?uItem=206251
§
Počet strán: 144 strán
§
Väzba: pevná väzba
§
Rok vydania: 2015