Peter Adamecký: Vyznávač
Nie, nie! Táto kniha nemá
v mojom blogu čo hľadať. Nie je to podľa mňa ani politfiction,
o fantastiku sa ani malíčkom neobtrela. Napriek tomu o Vyznávačovi
píšem. Prečo? Lebo som ju čítal.
Nezaujímam sa o politiku. Ani o našu,
ani o zahraničnú. Nevedel by som vymenovať piatich slovenských ministrov,
o ISIS nediskutujem (nakoľko nechodím do krčmy) a nejaké sľuby
politických strán sú mi ukradnuté.
Nemám rád filmy o špiónoch. Zdajú sa mi
príliš mimo realitu. Možno je to iba môj naivný pohľad, no jediným špiónskym
filmom, pri ktorom som vydržal do konca, bol G-Force. Tie morské prasiatka boli
fakt úžasné.
Z toho vyplýva, že som tým najnevhodnejším
ašpirantom na posúdenie tejto knihy. Alebo naopak –práve tým najvhodnejším.
Takže, ako vníma neuvedomelý čitateľ dej románu: V Nórsku prišiel
o život slovenský veľvyslanec. Možno to bola iba nešťastná náhoda, možno
vražda. Veľvyslancova dcéra Zdenka, fešná vysokoškoláčka, požiada svojho
strýka, aby požiadal toho a toho ... ehm, to nie je dôležité. Nejaký Adam
Kňazovický, bývalý spravodajský dôstojník (špión), zistí, že B je správne, to
znamená, že to bola vražda. A vyšetruje ďalej. Svojským spôsobom. Päsťami
a pištoľou. Síce častejšie dostáva na hubu on, no krôčik za krôčikom,
mŕtvola za mŕtvolou, sa dostáva nielen k páchateľovi, ale najmä
k tomu, čo za vraždou stojí. Primiešavajú sa islamisti, izraelská tajná
služba, trocha Američania, nejaká tá nadnárodná spoločnosť, náš premiér
a všetko sa podáva ako Vesper Martini – pretrepané, nemiešané.
A vznikol dobrý, osviežujúci kokteil.
Zbytočnosti typu dlhé opisy sú povyhadzované a sú nahradené množstvom
zdanlivo bezvýznamných informácií, čím príbeh získava na vierohodnosti. Čitateľ
zistí, ako je to s vyhoreným jadrovým palivom (ja som to vedel, no nie
každý má možnosť navštíviť atómovú elektráreň), čo robil rímsky cisár Tibérius
na ostrove Capri a tak ďalej. Samozrejme, väčšinou ide o poznatky
z oblasti spravodajských služieb. Či sú skutočne pravdivé, či nie, neviem,
no mne sa aj tie dve rany do obete zdali reálne.
Dej odsýpa rýchlo. Nikde nie sú zbytočné odbočky,
aj keď približne v polovici románu som sa trocha strácal. Občas som
nevedel, kto odkiaľ (čítaj - z akej špionážnej služby), a už vôbec
som nevedel, kto za koho kope. Lenže to bol autorov zámer. Nezaškodili by vysvetlivky cudzích pojmov,
lenže čítaním poznámok pod čiarou by sa tempo dosť spomalilo.
Jazyk je jednoduchý. Kniha sa číta ľahko.
Postavy hovoria tak, ako im pusa narástla, k vulgarizmom nemajú ďaleko. Skôr
blízko. Možno to nasere moralistov, ale srať na nich.
Téma - aktuálna. Až príliš. Tá zmes fikcie
a reality môže vytvoriť v čítajúcich pocit, že popísané veci sa
skutočne dejú. Konšpirácia o prepojení politikov, finančných skupín
a džihádistov je až príliš desivá. A Adamecký ju podal nadmieru
uveriteľne. Dokonca aj postavy sú ako z
reálneho života. Možno až na toho Adama. Je sympatický, to áno, no po tých
kopancoch, čo dostal, by každý triezvo zmýšľajúci človek zaliezol kamsi do
myšacej diery a prestal by s vyšetrovaním.
Takže, ako by hodnotil knihu človek, ktorý
takýto žáner nezvykne čítať? Dávam päť prstov a jeden palec k tomu
(plus ešte nejaké ďalšie odseknuté časti tela).
Dá sa kúpiť: http://www.martinus.sk/?uItem=214329
Počet strán: 320 strán
Väzba: pevná väzba s
prebalom
Rok vydania: 2015
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára