Článok - Desať stolových hier, ktoré formovali môj fantastický svetonázor

Je tomu čochvíľa už rok, čo som napísal článok o desiatich knihách, ktoré zmenili môj fantastický svetonázor. Takže nastal čas dať znova nejakú desiatku. A keďže si občas aj rád niečo zahrám, pokúsil som sa vytvoriť rebríček svojich top 10 spoločenských hier, ktoré majú akú-takú súvislosť s fantastikou.  

Red November  - jedna porúchaná ponorka a skupinka potrhlých komunistických gnómov v nej. Čas splynie rýchlejšie než voda (ktorá sa do ponorky valí) a hráči zastupujúci pojašených trpajzlíkov musia konať. Na dne totiž číha obrovský Kraken. Bláznivá, možno o štipku komplikovanejšia hra, v ktorej najdôležitejšie je nájsť podobne bláznivých hráčov, ktorí si hru chcú užiť. Potom môžu nastať situácie typu – Vyleziem z ponorky, zabijem chobotnicu a vrátim sa, len aby niekto založil oheň v plavebnej komore a ja uhorím. ... A ešte k tomu - v hre sa vyskytuje vodka! 

Arkham Horror- Vyše pol roka nám trvalo, kým sme pochopili pravidlá. Naše Arkham párty sa potom ale stali povestné v širokom okolí. Hra na celú noc, v ktorej ničíte démonov objavujúcich sa v meste Arhkam, vyzbrojujete svojich hrdinov (detektívov) a tí, namiesto toho aby zomreli, sa väčšinou iba zbláznia. Ale keď sa na konci prebudí Prastarý! To každého prejde smiech. Nezabudnuteľná hra, na ktorú bude hráč dlho-dlho spomínať.

Munchkin – Naša náhrada za Arkham. Časovo ide o kratšiu hru ( hodina aj čosi), sú to karty, takže zaberie menej miesta (Arkham sme kvôli miestu museli hrať na koberci) a najmä – je to šialene zábavné. Munchkin sa neberie vážne a parádne sa pritom dá ubližovať. Kamoš chce pomôcť v boji proti potvore? Vyzbrojte potvoru, aby ho nakopala – veď vy viete kam. Druhý kamoš sa predsa len rozhodol, že pomôže tomu prvému? Ešteže máte poruke nejaké kliatby...

Duch – Extréme rýchla postrehovka. Vyloží sa karta a ty musíš zo stola zobrať vec, ktorá sa na karte nachádza. Prípadne nenachádza. Lenže, sú tu aj ostatní. A ženské osadenstvo má dlhé nechty. Au! To budú doškriabané ruky a dolámané prsty. Najväčšia zábava je, keď niektorý z hráčov je farboslepý.

Milostní dopis – Iba šestnásť kariet. Skutočne iba šestnásť. A v ruke držíte len jednu kartu. Zaujímavá a veľmi jednoduchá hra, pri ktorej sa nepodvádza. Na krátke odreagovanie pred alebo po nejakej komplikovanej hre ako stvorená. Pozor! Nehrať pod vplyvom alkoholu! Potom nastanú zaujímavé situácie. Napríklad ako u nás, keď jeden mierne spoločensky unavený účastník donekonečna opakoval: „Ty si princ! a druhý (ešte k tomu „zmaďarské znárodnosti) mu kontroval „Ty si baran!“ (namiesto barón)

Sabotér – Taká malá, priam by som povedal  krčmová, záležitosť. Hráči hrajú za trpaslíkov, ktorých úlohou je dokopať sa k pokladu, alebo za trpaslíkov hajzlov, ktorí prvú skupinu sabotujú. Lenže, spočiatku nikto nevie, kto je kto. A čím neskôr sa to zistí, tým je väčšia zábava. Lebo potom ... potom aj dobrí trpaslíci môžu byť väčší hajzli než tí zlí. Čím viac hráčov (tuším max 8, s rozšírením ešte viac), tým lepšie. Naposledy som hru hral vo Vysokých Tatrách po jednej dlhšej túre. Bola to úžasná túra a bol to úžasný večer.  

Ticket to Ride (Europe) – Číslo jedna. No dobre, je až na siedmej priečke, no aj tak je u nás doma najčastejšie hraná. A pritom ide o vláčiky. Postaviť čo najdlhšiu dráhu a dokázať spojiť isté mestá, ktoré sa vylosujú, bez toho, aby vám vašu železničnú trať niekto sfušoval. To je celé. Lenže aj iný chce postaviť najdlhšiu dráhu, aj iný chce spojiť (iné) dve mestá. A vy sa snažíte mu jeho úsilie sfušovať. Paráda! Inak – pekné vláčiky, pekná mapa a pekné karty k tomu. A že táto hra nemá s fantastikou nič spoločné!? Má! Je fantatická!

Proroctví – Proroctví som hral iba raz. Bol letný, prázdninový deň a ja som mal na krku synovcov. Jeden z nich si priniesol hru. Túto hru. Tápali sme v pravidlách, spočiatku sme nevedeli „wo co gou“, napriek tomu sme sa zo všetkých síl snažili ju dohrať. Aj sme dohrali. Ako to skončilo, už neviem. Pamätám si iba večer po hre. Sedeli sme pri táboráku a dlho-dlho sme sa bavili o tom, aké bolo Proroctví úžasné, aké chyby sme urobili, ako a kedy si ju zahráme nabudúce. Nabudúce sa už ale nekonalo. A to je veľká škoda.

Velbloudí dostihy – A na tomto, čo je fantastické? A asi to, že si jedna ťava zoberie na svoj chrbát druhú, prípadne sa tam pomestí ešte jedna a ešte, a ešte jedna k tomu. A ony si takto utekajú a hráči stávkujú, ktorá zvíťazí, a ktorá vyfľusne s poslednou slinou svoju dušu. A je tam jedna unikátna pyramída a je to veľmi milo nakreslené a dobre sa to hrá. A stačí?!

Pán prstenů (hra na hrdinov) – Zjednodušená verzia Dračáku (Dračí doupě). Kúpil som si ho pre seba, ešte v časoch úplného opojenia Tolkienovým dielom. To bolo dávno v tzv. predjacksonovskom období. Ani som nevedel, o čo ide. Vošiel som do kníhkupectva (fakt, predávali to v jednom dobrom kníhkupectve v Nitre) a kúpil. Nakoľko som vôbec nechápal, čo odo mňa tie zošity chcú, daroval som hru synovcovi. A myslím, že som urobil dobre. On ho s kamarátmi hrá dodnes. Ale raz som si s ním aj ja hru vyskúšal. A viete čo? Bolo to dobré.