Henrich H.Hujbert: Morhen – Piaty
živel
Kniha pre tých, ktorí sa chcú nechať vtiahnuť do sveta slovanských
mýtov, bohov a bájnych bytostí. Kniha, ktorá je iná než ostatné, nosiace
nálepku slovanská fantasy. Prečo?
Keď v roku 2013 vyšiel románový debut Henricha H. Hujberta Morhen: Posledná
kliatba, priaznivcov literárnej fantastiky rozdelil do dvoch táborov. Jedni
boli z knihy uchvátení, naopak druhým prekážalo presne to, čo prví
obdivovali. Knihe nepomohlo ani večné porovnávanie s Červenákovým Černokňažníkom.
Ten vtedy novou dilógiou (Zlato Arkony) prežíval svoju renesanciu na
slovensko-českom trhu a mal oddaných fanúšikov, ktorí nedokázali
pripustiť, že slovanské obdobie mohlo vyzerať aj inak, než Roganových
príbehoch.
Netrvalo ani dva roky a Hujbert, respektíve jeho Morhen, sa znova
pokúša o priazeň čitateľov. Znova ide o akčné príbehy zo sveta
slovanských bájí, bohov a besov. Tentoraz sa ale autor (najskôr poučený
z predchádzajúceho diela) rozhodol využiť kratšie texty, takže namiesto románu
je kniha súborom piatich poviedok, ktoré sú tenkou nitkou popreplietané nielen
medzi sebou, ale aj s pôvodným dielom. Päť poviedok, päť živlov, ktoré
ovplyvňujú príbehy z prostredia plnom čarovných bytostí, slovanských
bohov a bôžikov, drakov i vedomcov. Dej odsýpa celkom rýchlo a to je
značný posun oproti rozťahanému debutu. Autor tu jasne dokazuje, že kratšie
texty mu idú lepšie, než dlhšie, čo samozrejme vidno aj pri týchto poviedkach.
Posledná je najdlhšia, no viac poteší milovníkov staroslovanskej mystiky, než
priaznivcov svižného epického deja.
Jazyk je archaický. Text sa nečíta ľahko, občas škrípe medzi zubami ako
piesok. Kniha rozhodne nepatrí do rúk tým, čo chcú jednoduché oddychové
čítanie. Slovná zásoba je bohatá na zastaralé, no krásne slovanské pojmy, až
treba Henrichovi Hujbertovi zložiť poklonu, že sa do súčasnej slovenčiny
pokúsil navrátiť slová, na ktoré už väčšina z nás zabudla, prípadne ani
nevedela, že kedysi existovali. ( Svojej dcérke teraz prikazujem: „Obleč si už
konečne tie gace!“)
Ak by sme päticu príbehov ohlodali na kosť, ostal by nám skelet
jednoduchých ľudových rozprávok. Neprekvapia, pointa sa dá vytušiť hneď
v úvode. Sú obalené silnými lyrizačnými prvkami až nadobúdajú rozmery
mýtov, ba priam stredovekým legendám. Autorovi, akoby prišlo ľúto, že chýbajú
legendy o Slovanoch z predkresťanského obdobia, tak sa pokúsil vytvoriť
a ponúknuť ich čitateľom. Tým ale jednoznačne určil charakter možného
príjemcu svojho diela. Radikálne zúžil okruh na záujemcov, ktorí sa nechávajú
inšpirovať pohanskými zvykmi, na ľudí, venujúcich sa slovanskej mystike, či na
tzv. living historikov obdivujúcich najmä obdobie nejakého 9. – 10. storočia,
do ktorého boli (podľa môjho názoru) poviedky zasadené. Samozrejme, knihu si
môže prečítať každý, ťažšie sa však v nej bude orientovať. Možno ale práve
táto zbierka poviedok otvorí neznalým dvere do slovanského sveta.
... a záverečný verdikt – Asi by som túto zbierku nechcel čítať znova.
To ale neznamená, že nespĺňala moje kritériá. Skôr naopak. Vedel som do čoho
idem a to budú vedieť aj tí, ktorí prvý, románový, Morhen čítali. Skôr si
viem predstaviť, nejaký atmosférický večer, kedy sedím pri ohni, dívam sa do
útrob tancujúcich plameňov, moja dlaň položená na kolenách krásnej devy
(vlastnej manželky) a počúvam príbeh práve z tejto knihy.
... a možno z úst
samotného autora.
Nakoľko som knihu obdržal v elektronickej
verzii ešte pred jej krstom a dodnes som ju nenašiel v kníhkupectvách,
bližšie informácie o tom, kde ju zohnať doplním časom.
Počet strán: 308
Jazyk: slovenský
Počet strán: 308
Jazyk: slovenský
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára