Recenzia: Železná skúška

Holly Black, Cassandra Clare : Železná skúška

Fantastika nie je mŕtva! Má svojich prívržencov, svojich skalných fanúšikov a možno s touto knihou (vlastne s celou sériou Magistérium) ich ešte dobrých pár pribudne.

   Takže, čo to tu máme? Chlapca, ktorý prežil (vidí dobre, iba trocha kríva), školu pre mladých kúzelníkov, trojicu najvernejších kamarátov (z toho, samozrejme, jedno dievča), veľkého Nepriateľa, čarodejnícke skúšky a nejakých magických maznáčikov. Namiesto Dumbledora je tu majster Rufus, maniesto Draca Malfoya zasa akýsi Jasper. A to som uvažoval, že sa nebudem vyjadrovať k tomu, že Železná skúška (prvá časť cyklu Magistérium) okatou napodobeninou série o Harrym Potterovi. No nedalo sa. Do očí bijúce skutočnosti sa naozaj nedali prehliadnuť. Povedané našou rečou – Klony útočia!

   A možno je to aj dobre. Autorky našli prázdne miesto v mládežníckej fantastike a rozhodli sa ho vyplniť. Raz darmo, Young Adult Fantasy je nasmerovaná nežnejšej časti mladých čitateľov a primárne pre chlapcov nepíše skoro nik. Nehovorím, že by juniori nečítali Upírie denníky, prípadne Hry o život, no určite sa  tým pred rovesníkmi chváliť nebudú. Ale to, že majú doma práve túto knihu, za to sa im nik nevysmeje.

   Príbeh je priamočiarejší, rýchlejšie odsýpa, je akčnejší, než jeho predloha. Tým, samozrejme, je ochudobnený o rozprávkovosť, možno je menej tajomný a napriek tomu, že skoro celý dej sa odohráva v Magistériu (škole pre budúcich mágov) je pocitovo reálnejší. Osobne mi chýbali maličkosti typu Bertíkove fazuľky každej chuti, pohybujúce sa portréty a všemožné čarovné vychytávky. Aj keď, samozrejme, nejaké boli.

   Naopak, z postáv môže byť čitateľ nadšený. Callum Hunt je čistý rebel, jeho oponent Jasper nie je typickým drsným chlapcom, ktorý každého šikanuje, ale má aj svoje slabé stránky. Tamara (dievča v Callovej partii) je viac dievčaťom dvadsiateho prvého storočia než bola Rowlingovej Hermiona dievčaťom konca dvadsiateho. A aj tí, ktorí sú spočiatku v úzadí, sa príjemne vyfarbia.

   Kniha sa ľahko číta. Ja vhodným vstupom pre budúcich nadšencov fantastiky, ako aj dobrým oddychovým čítaním pre fantasy seniorov. Okrem toho, má veľmi pekné ilustrácie až dospelému človeku príde ľúto, že sa podobné kresby nenachádzajú aj v knihách určených pre staršiu generáciu.

Záverečný verdikt – pre starších: Áno. Kúpte! Blíži sa vysvedčenie a ako každý vie – Za vysvedčenie, knihu! V tomto prípade nie za trest. Vaša ratolesť sa určite poteší, je jedno, či chlapec, alebo dievča. V konečnom dôsledku sa potešíte aj vy, keď knihu vášmu potomkovi čmajznete a na čítanie si vyhradíte jednu noc. Dlhšie vám to nepotrvá.

Záverečný verdikt – pre mladších: Áno! Ak budete mať dobré vysvedčenie, tak dostanete, ak nie, potom si požičajte! Ak ste nečítali Harryho Pottera, aspoň zistíte, na čom v blízkej minulosti fičala mládež. Ak ste čítali, aspoň si obnovíte spomienky na to, čo sa vám páčilo.       

Anotácia: Dvanásťročný Callum Hunt odmalička vie, že ak by sa niekedy zaplietol s mágiou, znamenalo by to preňho smrteľné nebezpečenstvo. Keď dostane pozvánku na vstupnú „železnú“ skúšku do magistéria, tajomnej čarodejníckej školy, rozhodne sa za každú cenu neuspieť. Lenže majster Rufus si ho napriek tomu vyberie za učňa. A tak chlapec prichádza do školy v podzemných jaskyniach, na miesto s magickou, ale aj zlovestnou históriou a neistou budúcnosťou. Žiakov tu učia čarovať a je to celkom zábavné, lenže zároveň ich pripravujú na to, že raz možno budú musieť zachraňovať svet pred Nepriateľom smrti. Call sa prvý raz v živote necíti ako čudák a dokonca verí, že si v magistériu nájde priateľov. Lenže železná skúška je iba začiatok a to najťažšie ho ešte len čaká

Dá sa kúpiť: http://www.bux.sk/knihy/204397-zelezna-skuska.html

§  Originálny názov: The Iron Trial

§  Počet strán: 280 strán

§  Väzba: brožovaná väzba

§  Jazyk: slovenský jazyk

§  Rok vydania: 2015

Recenzia: Pán Mercedes

  

Stephen King: Pán Mercedes

Táto recenzia sem nepatrí. Pán Mercedes nie je horor, tobôž nie fantasy ani sci-fi. Je to „len“ dobrá kniha. Ale keďže ju napísal majster hororu, prečo si o nej nepohovoriť.

 Stephen King už neraz opustil svoj rodný hororový prístav a zamútil vody v iných žánroch. A dobre robil. Inak by sme nemali skvosty ako napríklad Rita Hayworthová a útek z väznice Shawshank, postapo román Svědectví, alebo obstojné sci-fi Muž na úteku, podľa ktorého vznikol slabý (ale inak kultový) švarcíkovský film Running man.

   Tentokrát sa rozhodol pre detektívku, konkrétne pre smer americkej drsnej školy (hard boiled schol). A tak tu máme na jednej strane mladého vyšinutého masového vraha, ktorému sa podarilo ujsť pred spravodlivosťou a na strane druhej zasa penzionovaného detektíva, ktorému sa toho vraha nepodarilo dolapiť. Zatiaľ čo starý muž sa čoraz častejšie díva do hlavne svojej vernej zbrane s pocitom, že by svoju životnú púť mohol ukončiť, mladík sa nudí. V mozgu sa mu rodia nápady na ďalšie vraždy, vzniká nový plán, ako sa zahrať s vyšetrovateľom a konečne ho dohnať k samovražde. Začína sa hra na mačku a myš, ktorá,  na počudovanie vraha, sa neskôr mení v solídnu šachovú partu. A v nej občas treba obetovať aj nejaké figúrky.

   Ak King týmto románom niečo dokázal, tak to bolo zvýšenie chorobných predstáv neustáleho ohrozenia u Američanov. Ich paranoja, že každý človek je potenciálny násilník, nebodaj terorista, že sú neustále sledovaní a ich vlastný život je ohrozovaný na každom kroku sa prečítaním tohto románu dvihne o pekných pár percent.

   Ako to autor dokázal? Jednoducho. Tak ako vždy. Vybral si vzorku bežných ľudí (obyčajný policajt, obyčajný čierny študent strednej školy, obyčajný opravár počítačov, obyčajná matka-alkoholička, obyčajný zmzlinár....). Postavy potom dal do svojho prirodzeného prostredia a nechal čitateľov sledovať ich konanie, nazerať do vnútra ich hláv, konfrontovať ich myslením postáv. A následne objaviť, aká je to hrôza.

   Kráča po okraji rozľahlého a takmer prázdneho parkoviska, ktoré bude pred koncertom Round Here napchaté na prasknutie. Úsmev mu z tváre zmizol. Uvažuje o tých chujoch, čo pred deviatimi rokmi napálili unesené lietadlá do Dvojičiek. A bez najmenšej stopy po irónii si pomyslí: Nám ostatným ste narobili len problémy.

(s.367)

   Rovnako nezabúda ani na naturalistické popisy. Nepreháňa, len občas šplechne čitateľovi do očí krv, či nejakú nechutnosť a on v tú chvíľu má chuť knihu zatvoriť. Ale nemôže. Príbeh ho pohltil, musí sa dočítať do konca.

   Samozrejme, nevadilo by, ak sa text mierne preškrtal. Stephen King je už raz taký. Potrebuje vysvetliť všetky maličkosti, no jeho štylistika je už rokmi vycibrená, takže po mierne naťahovanej strednej časti príde aj ľúto, že sa s finále nevyhral ešte viac.

   Román nesadne každému. To je samozrejmé. Niekomu bude vadiť, že napriek autorovmu menu, nejde o horor. Iného rozčúli silná neprofesionalita postaršieho policajta, prípadne, že zločinec nie je žiaden Moriarti, aj keď sa snaží.

   Prednedávnom som sa bavil s ľuďmi, ktorí čítajú, čítajú veľa, no napriek tomu kingovky odmietajú vziať do rúk. Nevedia prečo, no nedokážu im prísť na chuť. Samozrejme, je v tom viacero aspektov, no po dlhšej diskusii sme prišli na jeden spoločný. Vraj ich Kingove diela znepokojujú. Nevedia prečo, no pri čítaní sa necítia dobre, v pohode.

   ... a áno, aj kniha Pán Mercedes je dosť znepokojivá.     

Dá sa kúpiť: http://www.bux.sk/knihy/211794-pan-mercedes.html

• Originálny názov: Mr Mercedes
• Počet strán: 576 strán
• Väzba: pevná väzba
• Rozmer: 135×210 mm
• Jazyk: slovenský jazyk
• Rok vydania: 2015

Recenzia: Pomalé skúmanie ticha

Patrick Rothfuss: Pomalé skúmanie ticha

Krásna útla knižka s krásnou obálkou, krásnymi ilustráciami a krásnym príbehom, ktorý ale nie je určený každému.

   Občas sa to stáva. Autor napíše knihu, úspešnú knihu, v ktorej sa objaví postava. Tá postava. Nie je to hlavný hrdina, nie je to nikto podstatný. Napriek tomu sa stane obľúbenou, či už medzi čitateľmi, či u samotného spisovateľa.

  A potom vznikne príbeh. Musí vzniknúť príbeh. Čitateľ totiž chce poznať osudy Tej postavy a rovnako aj autor chce poznať jej osud. V pôvodnej knihe je o nej iba zmienka a tá nestačí.

  Najtajomnejšou ľudskou bytosťou Temerantu, sveta, ktorý autor popísal v (zatiaľ nedokončenej) Kronike kráľovraha, je určite Auri. Čudná dievčina žijúca v hlboko pod univerzitou v takzvanom Podsvete. Príbeh novely Pomalého skúmania ticha je práve o nej. Aj keď je to vlastne príbeh-nepríbeh, nakoľko sa na tých približne sto šesťdesiatich stranách veľa neudeje.

   Auri žije v tme, ktorú zaháňa svetlom foxenu a čaká naňho. Vie, že on príde o sedem dní a ten čas vypĺňa maličkými dôležitosťami. Jeho meno nie je spomenuté a ani nie je dôležité. Čitatelia, ktorí poznajú Rothfussovu predchádzajúcu tvorbu (Meno vetra a Strach múdreho muža) dobre vedia, o koho ide. Ostatní naopak tápu. Nechápu Aurine myšlienkové pochody, jej túžby, pocity, sny. To, ako sa pozerá na svet a prečo majú pre ňu taký veľký význam maličkosti, ba až úplné banality, v tejto novele nie je vysvetlené vôbec. Sama útla kniha je ako jej hrdinka. Záhadná, čudná, nie úplne pochopiteľná. A pritom vo svojej podobe dokonalá.

   Zaujímavý je aj spôsob, akým je text napísaný. Dej odsýpa pomaly, priama reč úplne chýba, rovnako aj akýkoľvek náznak akcie. Naopak, je plný lyriky. Knižka dýcha hrdinkinými myšlienkami, ktoré napriek temnému priestoru, v ktorom  žije, sú plné životného optimizmu.

   Vo svojom vnútri pohľadala svoje vlastné dokonalé meno, a hoci jej to zabralo dlhú osamelú chvíľu, napokon ho uchopila. Bolo roztrasené a slabé. Vystrašené. Vybielené. Na okrajoch sa stále jagalo. Ešte vždy jej patrilo. A žiarilo.

(s.68)

   Malou chybou na kráse ostáva iba brožovaná väzba. Táto knižka si zaslúžila rovnaký formát, ako majú oba predchádzajúce Rothfussove romány. Lepšie by sa potom vynímala na poličke a nemusela by sa krčiť medzi svojimi staršími a objemnejšími bratmi.

   ... a napokon, ... aj Auri by sa z nej tešila viac.  

Dá sa kúpiť: www.bux.sk/knihy/216962-pomale-skumanie-ticha.html

• Originálny názov: The Slow Regard of Silent Things
• Počet strán: 176 strán
• Väzba: brožovaná väzba
• Rozmer: 125×200 mm
• Jazyk: slovenský jazyk
• Rok vydania: 2015  

     

Recenzia: Zoe

Ján Mrva: Zoe

...alebo akčný román pre (sci-fi) panicov

   Svet po tretej svetovej vojne. Konkrétne oblasť bývalých Spojených štátov amerických. Tajná základňa a v nej geneticky upravení jedinci, ktorí sú cvičení k boju a zabíjaniu. Projekt podporovaný korporáciou ZORIN ale nie je až taký úspešný, ako sa predpokladalo, preto sa naskytne otázka, čo s defektnými subjektmi. Je potrebné ich odstrániť. Ale jeden subjekt prežije. TF-075 – Zoe.

   Toľko k príbehu.

   Román Zoe je na slovenskej literárnej pôde najskôr ojedinelým javom, nakoľko som sa (aspoň ja osobne) doteraz nestretol s tak akčne poňatou vedeckou fantastikou. Nájdeme v nej inšpirácie z filmov typu: Dlhý bozk na dobrú noc, Ostrov, možno aj Lola beží o život.

   Kniha má jednoduchý príbeh, jednoduché prostredie, jednoduché postavy a jednoducho sa aj číta, čo je jej veľkým kladom. Napriek väčšiemu počtu strán (konkrétne 463, čo je na románového debutanta úctyhodné číslo) sa dá zhltnúť za víkend, zdatní borci by ju dočítali možno i za pár hodín. A je tam aj sex. Tiež jednoduchý, ale to teraz si to zoberme po poradí.

   Jednoduchý príbeh: Už som ho načrtol v úvode. Čitateľ nič prevratné nemôže čakať. Zoe samozrejme utečie a namiesto toho, aby sa schovala do toho najmenšieho myšacieho zadku, začne žiť skoro plnohodnotný život. Zamestná sa, nájde si chlapa (aj ženu), keď jej to v zamestnaní začne škrípať (nie vlastnou vinou) pridá sa k žoldnierom, ktorí bojujú proti Mexikáncom (vlastne Texasanom - čert jak ďábel). Keďže ju všemocná spoločnosť Zorin nedokáže vypátrať (dokáže, ale ona im furt ubzikne), dievčina sa sama rozhodne, že im natrhne zadky.

   Dúfam, že som toho veľa nevyzradil, aj keď vlastne nič vyzradiť nešlo. Nanešťastie autor i náznaky možnej tajomnosti (kam sa podela dcéra pani Allisonovej; ako to dopadne so vzťahom Zoe-Aiden ) vyrieši šmahom ruky.

  Jednoduché prostredie: Mrva síce situoval dej do USA po tretej svetovej, žiadnu postapokalypsu, prípadne supertotalitu nečakajme. Ľudia si žijú podobným spôsobom ako napríklad dnes na Slovensku (z čoho môžeme vyvodiť zaujímavé otázky: Nežijeme my v postapokalyptickom svete? Alebo v totalite?). Ak by bol príbeh zasadený napríklad do Mandžuska, Maďarska, alebo hocikam inam, nič by sa nezmenilo. Aj tých sci-fi srandičiek je akosi pomenej. Nie sú totiž skoro žiadne.  

   Jednoduché postavy: Postáv nie je veľa a nie je ťažké sa v nich vyznať. Ani v ich myšlienkových pochodoch. Psychológia išla stranou. Dokonca samotná hrdinka, hoci má dvadsať a je v krízovej životnej situácii, problémy rieši sťa pätnásťročná pubertiačka, ktorá si uvedomila najmä to, na čo všetko môže slúžiť tá dierka medzi nohami. Horšie sú na tom azda už iba jej protivníci a priateľ, ktorý je akoby vystrihnutý z kníh Rosamunde Pilcherovej.

  Jednoduchý sex: Sex je pridanou hodnotou celej knihy. A je príjemný. Nejde o žiadnu drsnú erotiku, aj keď sa Mrva odvážil písať o milostných avantúrach dosť otvorene, čo pre daný žáner nie je celkom bežné. Takže si  to hrdinka rozdáva so ženou, s chlapom, s inou ženou, iným chlapom. A ešte jednou ženou. Súlože sú síce samoúčelné, neposúvajú dej príliš dopredu, no mladších čitateľov iste potešia (a starci nech si pustia porno na VHSkách).

   Jednoduchý text: Asi najlepšie na celej knihe s jednou malou (ale výraznou) chybičkou je štylistika. Autor sa nezapodieva prílišnými opismi, dejovú líniu posúva dopredu rýchlym tempom. Problém je v preskakovaní z minulého času do prítomného, čo v konečnom dôsledku pôsobí kontraproduktívne. Už tu nejde o historický prézent, ale vyslovene o chybu.

   Jednoduchý verdikt: Kniha zaujme, kniha poteší, kniha spĺňa predpoklady na odpočinkové čítanie. V závere si autor nechal otvorené dvierka pre prípadné pokračovanie, ktoré by eventuálne mohlo byť ešte lepšie, ak autor prijme pripomienky čitateľov.

...a začne dôverovať aj profesionálnym ilustrátorom, lebo tá obálka, ktorú sám nakreslil, naozaj nestojí za veľa.        

Dá sa kúpiť:  http://www.martinus.sk/?uItem=194639

• Počet strán: 464 strán
• Väzba: brožovaná väzba
• Rok vydania: 2014
• Vekové odporúčanie: 18+

       

  

Recenzia - Morhen: Piaty živel

   Henrich H.Hujbert: Morhen – Piaty živel

Kniha pre tých, ktorí sa chcú nechať vtiahnuť do sveta slovanských mýtov, bohov a bájnych bytostí. Kniha, ktorá je iná než ostatné, nosiace nálepku slovanská fantasy. Prečo?   

 

   Keď v roku 2013 vyšiel románový debut Henricha H. Hujberta Morhen: Posledná kliatba, priaznivcov literárnej fantastiky rozdelil do dvoch táborov. Jedni boli z knihy uchvátení, naopak druhým prekážalo presne to, čo prví obdivovali. Knihe nepomohlo ani večné porovnávanie s Červenákovým Černokňažníkom. Ten vtedy novou dilógiou (Zlato Arkony) prežíval svoju renesanciu na slovensko-českom trhu a mal oddaných fanúšikov, ktorí nedokázali pripustiť, že slovanské obdobie mohlo vyzerať aj inak, než Roganových príbehoch.

   Netrvalo ani dva roky a Hujbert, respektíve jeho Morhen, sa znova pokúša o priazeň čitateľov. Znova ide o akčné príbehy zo sveta slovanských bájí, bohov a besov. Tentoraz sa ale autor (najskôr poučený z predchádzajúceho diela) rozhodol využiť kratšie texty, takže namiesto románu je kniha súborom piatich poviedok, ktoré sú tenkou nitkou popreplietané nielen medzi sebou, ale aj s pôvodným dielom. Päť poviedok, päť živlov, ktoré ovplyvňujú príbehy z  prostredia plnom čarovných bytostí, slovanských bohov a bôžikov, drakov i vedomcov. Dej odsýpa celkom rýchlo a to je značný posun oproti rozťahanému debutu. Autor tu jasne dokazuje, že kratšie texty mu idú lepšie, než dlhšie, čo samozrejme vidno aj pri týchto poviedkach. Posledná je najdlhšia, no viac poteší milovníkov staroslovanskej mystiky, než priaznivcov svižného epického deja.

   Jazyk je archaický. Text sa nečíta ľahko, občas škrípe medzi zubami ako piesok. Kniha rozhodne nepatrí do rúk tým, čo chcú jednoduché oddychové čítanie. Slovná zásoba je bohatá na zastaralé, no krásne slovanské pojmy, až treba Henrichovi Hujbertovi zložiť poklonu, že sa do súčasnej slovenčiny pokúsil navrátiť slová, na ktoré už väčšina z nás zabudla, prípadne ani nevedela, že kedysi existovali. ( Svojej dcérke teraz prikazujem: „Obleč si už konečne tie gace!“)

   Ak by sme päticu príbehov ohlodali na kosť, ostal by nám skelet jednoduchých ľudových rozprávok. Neprekvapia, pointa sa dá vytušiť hneď v úvode. Sú obalené silnými lyrizačnými prvkami až nadobúdajú rozmery mýtov, ba priam stredovekým legendám. Autorovi, akoby prišlo ľúto, že chýbajú legendy o Slovanoch z predkresťanského obdobia, tak sa pokúsil vytvoriť a ponúknuť ich čitateľom. Tým ale jednoznačne určil charakter možného príjemcu svojho diela. Radikálne zúžil okruh na záujemcov, ktorí sa nechávajú inšpirovať pohanskými zvykmi, na ľudí, venujúcich sa slovanskej mystike, či na tzv. living historikov obdivujúcich najmä obdobie nejakého 9. – 10. storočia, do ktorého boli (podľa môjho názoru) poviedky zasadené. Samozrejme, knihu si môže prečítať každý, ťažšie sa však v nej bude orientovať. Možno ale práve táto zbierka poviedok otvorí neznalým dvere do slovanského sveta.

   ... a záverečný verdikt – Asi by som túto zbierku nechcel čítať znova. To ale neznamená, že nespĺňala moje kritériá. Skôr naopak. Vedel som do čoho idem a to budú vedieť aj tí, ktorí prvý, románový, Morhen čítali. Skôr si viem predstaviť, nejaký atmosférický večer, kedy sedím pri ohni, dívam sa do útrob tancujúcich plameňov, moja dlaň položená na kolenách krásnej devy (vlastnej manželky) a počúvam príbeh práve z tejto knihy.

... a možno z úst samotného autora. 

Nakoľko som knihu obdržal v elektronickej verzii ešte pred jej krstom a dodnes som ju nenašiel v kníhkupectvách, bližšie informácie o tom, kde ju zohnať doplním časom.

Počet strán: 308
Jazyk: slovenský

       

Článok - Desať kníh, ktoré formovali môj fantastický svetonázor

Prichystal som si (pôvodne pre seba) zoznam desiatich kníh, ktoré má nejakým spôsobom ovplyvnili vo vnímaní, čítaní, písaní a prežívaní fantastiky. Dokonca som sa odvážil napísať ku každej aj popis. A nebudete mi veriť, trvalo to dosť dlho. Spočiatku som sa k desiatke nedokázal dohrabať, potom som musel dokonca škrtať. 

A ešte niečo-  ... Pán prsteňov v tomto súpise nie je!

Legenda (David Gemmell) – moja brána do sveta fantastiky. Bol to práve Druss Veliký, hrabě z Bronzu a ľudia brániaci pevnosť Dros Delnoch, ktorí mi ukázali, čo to tá (v Gemmellovom podaní hrdinská) fantastika vlastne je a ja som im za to vďačný. A pritom, dej je značne minimalistický. Jedna pevnosť, horda nepriateľov, partia čarodejných mníchov a jeden starnúci hrdina. Kam sa hrabe Minas Tirith!

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: Trója, Světlonoš

Duna (Frank Herbert) – Kto ovláda Arrakis, ovláda vesmír. Kniha popisujúca mocenské boje o ovládnutie jednej púštnej planéty, o hľadaní nového Mesiáša, o fremenskom džiháde. Povinnosť pre každého, kto to s vedeckou fantastikou myslí aspoň trocha vážne.

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: Mučená hvězda

Traja pátrači a záhada strašidelného zámku (???) – decká majú tendenciu hľadať strach. A ja som v tom období svoj strach našiel. Bol som tuším piatak a čítal som všetko, čo mi prišlo pod ruku, keď tu zrazu... kniha, od ktorej som sa nevedel odtrhnúť a pritom som sa bál jaxviňa! Viem, že ten pocit už nikdy nezažijem. Po Troch pátračoch, možno o rok – dva neskôr, som čítal vtedy dostupného Draculu. Ale to šteklenie v žalúdku už chýbalo. Zostalo v strašidelnom zámku. Autora nepoznám, ale kto čítal, vie, čo tri otázniky znamenajú.

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: Traja pátrači a záhada šepkajúcej múmie.

Hyperion (Dan Simmons) – a znova sa vrátim do detstva. Ako dieťa (opravujem sa ... ako veľmi malé dieťa) som videl kreslený film. Dodnes neviem ako sa volal, no hneď na začiatku na akéhosi chlapca zaútočili prerastené komáre, bola tam raketa, časom som zistil, že sa chlapec stratil a hľadá svojho otca, boli tam vesmírne plavidlá, mŕtvolu pochovali tak, že ho vyhodili do vesmíru a ... Bol som fakt veľmi malý a ešte som nevedel, čo je to space opera. Teraz to už viem. Ale jedine Hyperion Dana Simmonsa mi dal spomenúť si zmyslový zážitok z toho neznámeho kresleného filmu. A pritom – Hyperion nie je jednoduché čítanie! Rovnako ako ten film nebol jednoduchý pre detský mozog.

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: Ílion (ešte som nečítal, ale už sa chystám), Olymp (detto)

Talizman (Stephen King, Peter Straus) - young adult fantasy dvadsiateho storočia? Možno nie, no rozhodne kniha pre nie úplne dospelého čitateľa, ktorý ešte neokúsil Neila Gainmana. Chlapec putuje naprieč Amerikou, aby získal pre svoju ťažko chorú matku liek. A pomáha mu pritom jeden vkodlak. Knihu som v tej dobe zhltol za dva dni. Bola skvelá. Fakt!

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: To, Žiarenie (tieto knihy už ale nie sú určené mládežníkom)

Shannara (sága) (Terry Brooks) – kto si myslel, že medzi desiatkou mojich naj kníh bude Tolkienov Pán prsteňov, mýlil sa. Ale je tu jeho očividná vykrádačka. Skutočne ma bavila viac než Frodo a jeho partia. Alanon bol väčší frajer než Gandalf, zlo bolo (ako by som to povedal...) uchopiteľnejšie a ten jednoruký druid!!! Paráda! Asi by som to už znova nečítal, no celá séria ma chytila ... a nepustila

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: nečítal som

Felix a Gotek (William King) – milujem fantastiku, v ktorej sa bojuje. V ktorej sa bojuje veľa a ešte viac hláškuje (neviem, či také slovo existuje, no nevadí). A o čom inom by mali byť knihy, v ktorých trpasličí bojovník hľadá svoju slávnu smrť, vypúšťa jednu hlášku za druhou a jeho ľudský priateľ ho nasleduje len preto, aby mohol zapísať, ako hrdinsky šialený trpaslík zomrel?

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: nečítal som

Sága Trhlinových vojen (R.E.Feist) – v súčasnosti je in sága od G. R. R. Martina. Nebyť televízneho seriálu, možno by tak in nebola. A ak by natočili ságu od R .E. Feista, možno by bola viac in, než spomínaná Hra o trůny. Autor vytvoril úžasný príbeh a veľmi zaujímavé charaktery. Prvýkrát sa mi začala páčiť aj postava zlodeja (Jimmy Ručka), nehovoriac o čarodejovi Pugovi, ktorý by Gandalfa raz-dva strčil do vrecka.

-          ďalšie obľúbené knihy autora: Imperiálna sága, Hadia sága

Záhada Dračej steny (Jozef Žarnay) – sen všetkých školákov – postaviť sa k skalnej stene pozrieť sa do učebnice a hneď mať celé učivo v hlave. Alebo nájsť vesmírnu raketu, v ktorej je rozmnožovací šuflík (alebo, čo to bolo). Dať doň stokorunáčku a hneď ste boháčom. A ešte keď tá raketa vzlietne?! Moja najrýchlejšie prečítaná kniha. Niekoľkokrát!

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: určite má. No Dračiu stenu asi žiadna z nich neprekonala. Asi.

Biela Veža (trilógia Bohatier) Juraj Červenák – a ďalší slovenský autor. A znova sa Minas Tirith môže schovať. Aj Sauron. Na Koščeja Nesmrteľného nemá! Historická fantasy ako lusk. Pre mňa najlepšie Ďurovo dielo a úchvatné finále celej trilógie (i keď ... aj baba Jaga mala niečo do seba! Neveríte! Niečo sa šušká o slovenskom vydaní :D )

-          ďalšie obľúbené knihy autora: Bivoj, Chřestýš Callahan, séria o Roganovi

plus jedna kniha naviac:

Veža elfov (ja)  - zaujala ma minimálne tým, že som pri nej strávil najviac času, tým, že som v nej opísal svoju vtedy ešte nenarodenú dcéru, ktorá sa teraz povahovo skutočne podobá na trpaslíčku Lujsu, že som sa do nej snažil dať všetko, čo sa mi vo fantastike páči, že tam aj elfovia majú svoje chyby (a pritom sú bieli), že sa tam bojuje viac, než by sa (možno) malo, že ... Ale viete čo? Prečítajte si ju!

-          ďalšie obľúbené knihy od autora: nepoznám (zatiaľ)

 

    

 

 

       

Recenzia - Reťazec skazy

Fredrik T. Olsson – Reťazec skazy

  

Severská literatúra je v móde. Máme tu storočného starčeka, ktorému sa zachcelo vyliezť z okna. Máme Nesba, hororového Lindquista, na poličke sa vyníma Millennium a v kúte sa krčí Pipi Dlhá Pančucha. A tak ďalej, a tak ďalej. Chýba nám už iba ak nejaký scenár. Nejaký scenár?

     Na Reťazec skazy sa internetom šíria samé ódy. Je v ňom dychberúca akcia, nečakané zvraty, šokujúce odhalenia, od knihy sa nedá odtrhnúť. Prípadne – je to náročnejšie čítanie pre dospelých. Pravda, aspoň tá moja pravda, je ale niekde inde.

   Príbeh – Istá spoločnosť zistila, že máme niečo strašné zakódované v našom DNA. Preto si najme (lepšie povedané ukradne) vedcov, ktorí majú zistiť, čo to je. Zistí sa, že v DNA je zakódovaná dosť frustrujúca budúcnosť ľudstva a následne ich napadne spásonosná myšlienka, ako z tej šlamastiky von. A vymyslia vírus, blbci jedni. Inak povedané – stačilo dať dokopy Armagedon, Nákazu (vynikajúci film) a niečo od Michaela Crichtona.

   Myšlienka ale nie je zlá ako jej prevedenie. Ak do sto päťdesiatej strany človek nevie, o čom vlastne číta, začína si zúfať. Ak sa ešte aj na strane dvestopäťdesiat len vysvetľuje, má chuť roztrhať knihu zubami. Tu už nejde o navodenie tajomnosti, toto je mučenie čitateľa! Niektoré veci sa mi dokonca zdali zbytočné. Napríklad súvislosť s klinovým písmom. Napriek nekonečne zdĺhavým vysvetľujúcim pasážam som sa nedozvedel, prečo sa tam spomínajú staroorientálni Sumeri? To aby autor mohol do deja zakomponovať fešnú doktorandku archeológie? 

Postavy – lekvárové. No dobre, poviem to slušnejšie – nezaujímavé. Hlavná postava kryptológ William sa hneď v úvode snaží spáchať samovraždu, len aby sa o pár kapitol neskôr zubami-nechtami držal života. A ani s ostatnými postavami si čitateľ nepodá ruku. Ak náhodou nejaká zomrie (a verte mi, že zomrie – veď ide o katastrofický thriller), bude mu to úplne fuk.

Štylistika (juj – aké čudné slová používam) – lepšie povedané, štýl písania. Vety sú krátke a úsečné, ktoré vlastne nič nepovedia, iba naznačia. Takže s dychberúcou akciou pozor! Väčšinou akcia ani nie je popísaná – iba jej náznaky. Ako keby ste kaskadérovi nejakého béčkového filmu naznačili: „Tak, teraz skočíš pod auto a nejako to už dopadne.“ A na čítajúcom ostáva domyslieť si, ako to dopadlo.  Nanešťastie, takýto štýl stráca dych aj pri vykresľovaní atmosféry a pomaly začne nudiť.

Scenár – autor je v prvom rade scenárista a Reťazec skazy je jeho prvotinou na poli beletrie. To, že filmové práva už kúpila spoločnosť Warner Bros., ma zo stoličky nedvíha. Veď koľko filmových práv sa už pokúpilo?! Radšej by som na plátne videl Priechod od Justina Cronina (prípadne Červenákovho Rogana), ale to je čisto moja osobná vec. Čo je už ale menej osobné, že Olsson neponúka beletristicky kvalitný produkt, ale iba rozšírený scenár.

Záver – Internetové ódy sú do veľkej miery hlasom ľudu. Kladné ohlasy prehlušujú záporne a mne je to vlastne jedno. Čas ukáže, či sa z Reťazca skazy stane hit, alebo zapadne prachom, ako mnohé iné a často oveľa lepšie literárne diela, než je táto kniha.

Čas ukáže, či som mal pravdu, alebo som sa mýlil.

... a ak som sa mýlil, tak ... pardon. 

Dá sa kúpiť: http://www.bux.sk/knihy/207239-retazec-skazy.html    

• Originálny názov: Slutet på kedjan
• Počet strán: 535 strán
• Väzba: pevná väzba
• Rozmer: 125×200 mm
• Hmotnosť: 480 g
• Jazyk: slovenský jazyk
• Rok vydania: 2014