Ako som stretol Dračí Hlídku
Pre
niekoho bol Dračák (podaktorí ho volali aj Dráčko) príjemným rozptýlením, pre
niekoho sa Dračí Doupě stalo jednou krásnou epizódou v živote. Nostalgia
je však sviňa a stále funguje. Občas sa ešte na fórach stretávam s témami
typu: „Hrozne rád by som si zahral to, neviem ako sa to volá, ale bol som tam
elf a liezol som s kamošmi do kobiek a strašidelných hradov.“
Sú však
medzi nami aj takí, pre ktorých sa Dračák stal životným štýlom a snažia sa
oživiť jeho slávu. Chceli by priblížiť tento zaujímavý herný systém aj mladším,
ukázať im, v čom je zaujímavý, a že sa dá večer s priateľmi
prežiť aj bez ťukania do mobilu, či do klávesnice.
Lenže ...
lenže klasické Dračí Doupě je už niekoľko rokov mŕtve. Pravidlá sú vypredané
a nezohnateľné. Vydavateľstvo nechystá dotlač, no licenciu, samozrejme,
nepredá.
Ale
nakoniec sa našla odvážna skupina hráčov, ktorým v žilách prúdi krv
dobrodruhov (alebo aspoň krv z hier na dobrodruhov) a tí sa rozhodli,
že pôvodné DrD prepracujú, upravia ho, sprístupnia tým, ktorí sa s takouto
hrou ešte nikdy nestretli. Že vytvoria Dračí Hlídku, ktorá bude rovnaká a predsa
iná, ako ich obľúbené RPG
Len
nedávno som bol v Terchovej. V jej blízkosti sa nachádza plno
prírodných krás, dajú sa robiť úžasné túry a slovenské špeciality sa
zapíjajú českým pivom. Pri jednom takom zapíjaní som stretol veselého človeka. V pravej
ruke držal pravidlá Dračí Hlídky (v ľavej zasa ruku svojej manželky) a usmieval
sa. Sú to úžasné náhody, kedy na tom úplne najnepravdepodobnejšom mieste
stretnete ľudí, ktorých by ste síce stretnúť chceli, no ani sami neveríte, že
sa to môže stať. Z krátkeho rozhovoru s hlavou celého tímu Dračí
Hlídky sa stal dlhý (no aj tak príliš krátky pokec na to, aby sme si mohli
všetko povedať) a ja som z terchovskej krčmičky odchádzal vytešený
ako hobit, ktorý sa dostal do skladu s „dýmkovým kořením“ (viem, je to fajkové
korenie, no mne sa tento pojem nikdy nepáčil).
Prečo?
Lebo som
pravidlá držal v rukách, listoval som v nich a zistil som
minimálne to, že sú celkom pochopiteľné aj pre málo skúsených hráčov.
Lebo sa
nezdajú byť zahltené zbytočnými informáciami a nemajú príliš veľa strán (tuším
okolo 165, ale nie som si istý. Tým myslím Pravidlá pre hráčov; pravidlá pre DM
som v ruke nemal).
Lebo z Dračí
Hlídky skutočne dýcha atmosféra prvého Dračáku.
Lebo
pravidlá sú spríjemnené krásnymi ilustráciami.
Lebo
dobrodružstvá sa dajú stiahnuť z ich stránky úplne zadarmo (a už som sa na
ne pozeral, ide o celkom kvalitné herné príbehy).
Lebo by knihy
(pravidlá budú dve – pre hráča a pre Pána jaskyne) mali vyjsť ešte tento
rok.
Jediná
vec, ktorá ma prekvapila (neviem, či pozitívne alebo negatívne) je, že si celý
projekt financujú sami. Čo v preklade znamená, že kým sa knihy dostanú na
pulty kníhkupectiev, polovica pracovnej skupiny bude musieť predať svoju ľavú
obličku a vedúci projektu aj pľúca a srdce. Vlastne, srdce nie – tú už
dávno venoval tejto hre.
Takže, tí,
čo teraz čítate, podporte ich aspoň tým, že sa pozriete na ich webovú stránku www.dracihlidka.cz . Vyzerá veľmi
kvalitne. Ak by ste mali čas a možnosť, napíšte im o nejakých väčších
akciách na Slovensku, kde by mohli propagovať túto hru. Ide o cony a nejaké
udalosti, kde sa hrajú spoločenské hry a pod.
... a ja urobím
ešte jednu vec. Budem túto hru hrať. Myslím, že tým poteším celú dračí hlídku
najviac.