Stephen
King: Pán Mercedes
Táto
recenzia sem nepatrí. Pán Mercedes nie je horor, tobôž nie fantasy ani sci-fi.
Je to „len“ dobrá kniha. Ale keďže ju napísal majster hororu, prečo si
o nej nepohovoriť.
Stephen King už neraz opustil svoj rodný
hororový prístav a zamútil vody v iných žánroch. A dobre robil.
Inak by sme nemali skvosty ako napríklad Rita Hayworthová a útek z väznice
Shawshank, postapo román Svědectví, alebo obstojné sci-fi Muž na úteku, podľa
ktorého vznikol slabý (ale inak kultový) švarcíkovský film Running man.
Tentokrát sa rozhodol pre detektívku,
konkrétne pre smer americkej drsnej školy (hard boiled schol). A tak tu
máme na jednej strane mladého vyšinutého masového vraha, ktorému sa podarilo
ujsť pred spravodlivosťou a na strane druhej zasa penzionovaného
detektíva, ktorému sa toho vraha nepodarilo dolapiť. Zatiaľ čo starý muž sa
čoraz častejšie díva do hlavne svojej vernej zbrane s pocitom, že by svoju
životnú púť mohol ukončiť, mladík sa nudí. V mozgu sa mu rodia nápady na
ďalšie vraždy, vzniká nový plán, ako sa zahrať s vyšetrovateľom
a konečne ho dohnať k samovražde. Začína sa hra na mačku a myš,
ktorá, na počudovanie vraha, sa neskôr
mení v solídnu šachovú partu. A v nej občas treba obetovať aj
nejaké figúrky.
Ak King týmto románom niečo dokázal, tak to
bolo zvýšenie chorobných predstáv neustáleho ohrozenia u Američanov. Ich
paranoja, že každý človek je potenciálny násilník, nebodaj terorista, že sú
neustále sledovaní a ich vlastný život je ohrozovaný na každom kroku sa
prečítaním tohto románu dvihne o pekných pár percent.
Ako to autor dokázal? Jednoducho. Tak ako
vždy. Vybral si vzorku bežných ľudí (obyčajný policajt, obyčajný čierny študent
strednej školy, obyčajný opravár počítačov, obyčajná matka-alkoholička,
obyčajný zmzlinár....). Postavy potom dal do svojho prirodzeného prostredia
a nechal čitateľov sledovať ich konanie, nazerať do vnútra ich hláv,
konfrontovať ich myslením postáv. A následne objaviť, aká je to
hrôza.
Kráča
po okraji rozľahlého a takmer prázdneho parkoviska, ktoré bude pred
koncertom Round Here napchaté na prasknutie. Úsmev mu z tváre zmizol.
Uvažuje o tých chujoch, čo pred deviatimi rokmi napálili unesené lietadlá
do Dvojičiek. A bez najmenšej stopy po irónii si pomyslí: Nám ostatným ste
narobili len problémy.
(s.367)
Rovnako nezabúda ani na naturalistické
popisy. Nepreháňa, len občas šplechne čitateľovi do očí krv, či nejakú
nechutnosť a on v tú chvíľu má chuť knihu zatvoriť. Ale nemôže.
Príbeh ho pohltil, musí sa dočítať do konca.
Samozrejme, nevadilo by, ak sa text mierne
preškrtal. Stephen King je už raz taký. Potrebuje vysvetliť všetky maličkosti,
no jeho štylistika je už rokmi vycibrená, takže po mierne naťahovanej strednej
časti príde aj ľúto, že sa s finále nevyhral ešte viac.
Román nesadne každému. To je samozrejmé.
Niekomu bude vadiť, že napriek autorovmu menu, nejde o horor. Iného
rozčúli silná neprofesionalita postaršieho policajta, prípadne, že zločinec nie
je žiaden Moriarti, aj keď sa snaží.
Prednedávnom som sa bavil s ľuďmi,
ktorí čítajú, čítajú veľa, no napriek tomu kingovky odmietajú vziať do rúk.
Nevedia prečo, no nedokážu im prísť na chuť. Samozrejme, je v tom viacero
aspektov, no po dlhšej diskusii sme prišli na jeden spoločný. Vraj ich Kingove
diela znepokojujú. Nevedia prečo, no pri čítaní sa necítia dobre,
v pohode.
... a áno, aj kniha Pán Mercedes je dosť znepokojivá.
Dá sa kúpiť: http://www.bux.sk/knihy/211794-pan-mercedes.html
- Originálny názov: Mr Mercedes
- Počet strán: 576 strán
- Väzba: pevná väzba
- Rozmer: 135×210 mm
- Jazyk: slovenský jazyk
- Rok vydania: 2015
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára