pondelok 2. marca 2015

Recenzia: Pomalé skúmanie ticha

Patrick Rothfuss: Pomalé skúmanie ticha

Krásna útla knižka s krásnou obálkou, krásnymi ilustráciami a krásnym príbehom, ktorý ale nie je určený každému.

   Občas sa to stáva. Autor napíše knihu, úspešnú knihu, v ktorej sa objaví postava. Tá postava. Nie je to hlavný hrdina, nie je to nikto podstatný. Napriek tomu sa stane obľúbenou, či už medzi čitateľmi, či u samotného spisovateľa.
  A potom vznikne príbeh. Musí vzniknúť príbeh. Čitateľ totiž chce poznať osudy Tej postavy a rovnako aj autor chce poznať jej osud. V pôvodnej knihe je o nej iba zmienka a tá nestačí.
  Najtajomnejšou ľudskou bytosťou Temerantu, sveta, ktorý autor popísal v (zatiaľ nedokončenej) Kronike kráľovraha, je určite Auri. Čudná dievčina žijúca v hlboko pod univerzitou v takzvanom Podsvete. Príbeh novely Pomalého skúmania ticha je práve o nej. Aj keď je to vlastne príbeh-nepríbeh, nakoľko sa na tých približne sto šesťdesiatich stranách veľa neudeje.
   Auri žije v tme, ktorú zaháňa svetlom foxenu a čaká naňho. Vie, že on príde o sedem dní a ten čas vypĺňa maličkými dôležitosťami. Jeho meno nie je spomenuté a ani nie je dôležité. Čitatelia, ktorí poznajú Rothfussovu predchádzajúcu tvorbu (Meno vetra a Strach múdreho muža) dobre vedia, o koho ide. Ostatní naopak tápu. Nechápu Aurine myšlienkové pochody, jej túžby, pocity, sny. To, ako sa pozerá na svet a prečo majú pre ňu taký veľký význam maličkosti, ba až úplné banality, v tejto novele nie je vysvetlené vôbec. Sama útla kniha je ako jej hrdinka. Záhadná, čudná, nie úplne pochopiteľná. A pritom vo svojej podobe dokonalá.
   Zaujímavý je aj spôsob, akým je text napísaný. Dej odsýpa pomaly, priama reč úplne chýba, rovnako aj akýkoľvek náznak akcie. Naopak, je plný lyriky. Knižka dýcha hrdinkinými myšlienkami, ktoré napriek temnému priestoru, v ktorom  žije, sú plné životného optimizmu.

   Vo svojom vnútri pohľadala svoje vlastné dokonalé meno, a hoci jej to zabralo dlhú osamelú chvíľu, napokon ho uchopila. Bolo roztrasené a slabé. Vystrašené. Vybielené. Na okrajoch sa stále jagalo. Ešte vždy jej patrilo. A žiarilo.
(s.68)

   Malou chybou na kráse ostáva iba brožovaná väzba. Táto knižka si zaslúžila rovnaký formát, ako majú oba predchádzajúce Rothfussove romány. Lepšie by sa potom vynímala na poličke a nemusela by sa krčiť medzi svojimi staršími a objemnejšími bratmi.
   ... a napokon, ... aj Auri by sa z nej tešila viac.  

Dá sa kúpiť: www.bux.sk/knihy/216962-pomale-skumanie-ticha.html

  • Originálny názov: The Slow Regard of Silent Things
  • Počet strán: 176 strán
  • Väzba: brožovaná väzba
  • Rozmer: 125×200 mm
  • Jazyk: slovenský jazyk
  • Rok vydania: 2015  

     

2 komentáre:

  1. Ahoj,
    ďakujem za recenziu :) Ja som fanúšik PR, ale zároveň som človek, ktorý miluje akcie a jasné zreteľné myšlienky takže Auri mi neni jasná. Niekto písal že pri tejto medzinovele je dôležité čítať medzi riadkami. Usudzujem správne ak si myslím, že Auri je síce chytrá, ale život ju zlomil a tak je slabomyseľná (zaoberá sa banalitami celé dni). Nechápem prečo je pre niekoho obľúbená postava. Pre mňa je zaujímavá ale jej myšlienky (táto kniha) príšerne nudná.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Vlastne áno. Kniha je silne lyrizovaná. Je tam dej-nedej a všetko to odsýpa veľmi pomaly. Lenže treba pripomenúť, že celá Kronika kráľovná nie je príliš akčná. Z akčnej fantastiky odporúčam Gemmella, napríklad jeho Legendu, trilógiu Trója, prípadne mnou obľúbeného Svetlonoša

      Odstrániť