Článok: Potvorobijci - ďalšie info

ZOPÁR NOVÝCH INFORMÁCIÍ O POTVOROBIJCOCH

Kto by mal o knihe vedieť viac, než jedna z jej postáv!

Ahoj! Volám sa Buco, som jednou z postáv pripravovanej knihy POTVOROBIJCI a blá, blá, blá... Stačí toľko informácií? Samozrejme, nestačí. Preto som pre Vás prichystal pár zaujímavostí o knihe.

Takže, v prvom rade, o čom bude? - Hádam pomôže pokusná anotácia, ktorú môj kamarát Erik čmajzol autorovi z harddisku.Je iba pokusná a určite sa bude meniť. Ale aj tak - tu je:

Každý sa teší na letné prázdniny. Rovnako aj Lukáš. On ale ešte netuší, aký podraz naňho toto leto vymyslí vlastná mama. Namiesto leňošenia a množstva záľub, ktorým sa konečne môže naplno venovať, posiela ho do tábora. A nie hocijakého. Do letného military kempu s veľavravným názvom Tábor prežitia. A skutočne tam o prežitie pôjde!  Čakajú ho noví kamaráti i noví nepriatelia. Zážitky, po akých dávno túžil a dobrodružstvá, o akých sa mu nesnívalo ani v najdivokejších snoch. A nové povinnosti. Napríklad čeliť mýtickému démonovi či odhaliť tajomstvá skryté v dávnej minulosti.

POTVOROBIJCI – dobrodružno-fantastický príbeh o priateľstve, odvahe, láske a temnej avarskej mágii.

Páči? Nepáči?

Kedy vyjde - Neviem. Fakt neviem. Krst je ohlásený na koniec jesene, no čo je to koniec jesene? Deň pred zimným slnovratom? Alebo deň predtým, než napadne prvý sneh? A kde má ten sneh napadnúť? Na Lomničáku, či v Štúrove? Takže, ak sa zhodneme, že koniec jesene by mal byť obdobím, aby sa kniha dostala do kníhkupectiev ešte pred Vianocami, potom je to iba pár týždňov. Alebo dní, podľa toho, kedy tieto riadky čítate. Alebo ... akosi som nezistil, že by to mala byť tohtoročná jeseň. Uff.

Vydavateľstvo - HYDRA. Áno, je to skutočne vydavateľstvo. Nie, nie je to tá tajná organizácia, proti ktorej bojoval Kapitán Amerika.

Postavy - O niektorých autoroch je známe, že dávajú skutočné osoby (priateľov, alebo tých hnusných odporných odporných neprajníkov) do svojich diel.Týmto zdravím Marka E. Pochu. Ani Marián Kubicsko nie je výnimkou. Už v jeho Veži elfov sa podaktorí mohli nájsť. Vraj tam bol i on sám, no kto by hľadal. Budú nejakí skutoční ľudia aj v Potvorobijcoch? Samozrejme. V jednej posilňovni nájdete človeka s prezývkou Guru; Sindy je reálna osôbka, ktorá dokáže bohovsky hrať na gitare; Zuzka má naozaj dlhé vlasy a mala aj strojček na zuboch a tak ďalej, a tak ďalej. Adalram existoval. Síce už pár storočí nie je medzi nami, no jeho arcibiskupské nohy kráčali po zemi, po ktorej teraz kráčame i my. Len ja som vraj úplne vymyslený. Asi preto som taký dokonalý.

Inak, ak chcete byť v ďalšom texte tohto autora, začnite sa mu líškať. Má to rád. Potom Vás rozkúskuje v nejakej svojej morbídnej poviedke.

Ukážka z knihy by sa sem nedala pichnúť? - Dala. Ale zatiaľ nedám. Možno nabudúce. Teraz Vám musí stačiť ďalšia ilustrácia od Jakuba Šimjaka

Tak čau!

Článok - Potvorobijci

ČO SOM SA DOZVEDEL O POTVOROBIJCOCH

Kto by mal o knihe vedieť viac, než jedna z jej postáv! 


Ahoj! Volám sa Buco, som mierne asymetrický chalan  (asi meter do šírky a viac než asi meter do výšky) a som jeden z mála ľudí na našej planéte, čo disponuje informáciami o knihe Potvorobijci. Keďže som rodený filantrop (neviem presne, čo to slovo znamená, no páči sa mi), rozhodol som sa, že Vám sprostredkujem zopár informácií.

-          Čo je to za knihu? – Nazvime to dobrodružno-fantastický román. Viac dobrodružný než fantastický, aj keď nejaká mágia sa tam určite objaví.

-          O čom to bude? – O partii mladých tínedžerov (traja chalani a jedno dievča), ktorí sa stretnú v letnom tábore. Stačí? Nestačí – Takže, táto štvorica bude z istých dôvodov málo obľúbená u väčšiny osadenstva tábora. Do toho sa primieša jeden magický artefakt, cestovanie do minulosti, avarský démon a, samozrejme, budem tam aj ja - osoba, ktorá vie vyrobiť výbušninu skoro z ničoho. A ešte nesmieme zabudnúť na lásku! Napíšem veľkými písmenami  - LÁSKA!

-          K čomu Potvorbijcov prirovnať? – Ja neviem. Možno k filmom typu Goonies (Rošťáci), Indiana Jones alebo aj k Harrymu Potterovi. Lenže HPčko a jeho kumpáni sa pripravovali na boj so Zlom sedem rokov. Potvorobijská štvorica je nútená prípravu stíhať za necelý týždeň.

-          Pre koho to bude? – Pre mladých (na pohlaví nezáleží), pre tých, ktorí sa mylne domnievajú, že sú mladými a aj pre tých, čo sa chcú vrátiť do čias, keď boli mladými.

 

-          Kto je autorom? - Nejaký Marián Kubicsko – to je ten, čo z Konkolovho románu Pohrobok spravil celkom temnú záležitosť a vydal ju pod názvom Veža elfov. Na konte má vraj aj nejaké poviedky, no koho to zaujíma, však? Hlavné je, že Potvorobijci by sa mali do kníhkupectiev dostať ešte tento rok a mali by byť aj parádne ilustrovaní (ilustrátor Jakub Šimjak) – Kuk na obrázok! Veľavravný, však?

Recenzia - Ready player one

Ernest Cline: Ready player one

... alebo všetky vlhké sny geekov popísané na stránkach jednej knihy.

Definícia pojmu geek – počítačový nadšenec so všeobecným prehľadom v IT. Vyzná sa v moderných technológiách, dokáže ovládať PC na pokročilej úrovni. Svoj voľný čas trávi pri počítači, no má široký prehľad aj čo sa týka sledovania filmov, hudby, počítačových a spoločenských hier. Zväčša nie je športovo založený a nosí tričká s logom svojej obľúbenej hry/filmu/seriálu.

... lenže budúcnosť je plná geekov. Svet si už dávno vykopal svoj hrob. Prostredie je znečistené, prepukol hladomor, všade vládne chudoba. Väčšina ľudstva uteká z tejto bezútešnej reality do reality virtuálnej. Do prostredia OASISu. Je to svet neobmedzených možností. Svet, akoby poskladaný z nezmerného množstva online hier a výukových programov. Niečo, ako keby ste dali dokopy Second life, World of Warcraft, Aion, Guild wars a vašu vlastnú školu prenesenú do virtuálnej podoby. Plus ešte ďalších milión vecí.

A je zadarmo. Stačí maska, rukavice a napojiť sa. Lenže jeho tvorca zomrel a celý svoj majetok, ako aj celý OASIS odkázal ... pam pararam... tomu, kto rozlúšti hádanky a splní úlohy roztrúsené v jeho výtvore. On bol tiež geekom s obrovskou záľubou v popkultúre 80tych a 90tych rokov 20. storočia, a preto hráči, ktorí chcú získať jeho bohatstvo musia dopodrobna naštudovať všetko, čo sa dá, o umení a zábave konca 20.storočia.

Hlavnou postavou je mladík (tuším 20 rokov plus) s minimom príjmov a veľkou túžbou zbohatnúť. Už tým sa kniha odlišuje od bežnej YA scény. Hrdina nekoná, aby zachránil svet, prípadne zachránil svoju milú. On myslí iba svoju budúcnosť! Pravda, nakoniec bude musieť trocha poopraviť svoje presvedčenie, keďže do deja vstupuje mocná spoločnosť, ktorá netúži po ničom inom, než po vlastníctve a následnom spoplatení OASISu. A do deja vstupuje i ženský element. Mladý hrdina sa virtuálne zaľúbi, veď aj virtuálny bozk je bozk a virtuálny sex je ... ehm, no, iba virtuálny.

Pre koho je Ready player one určený?

-          Pre geekov. Pre tých, ktorí sa večne nachádzajú niekde v priestore medzi operadlom stoličky a monitorom. Určite si nebudú počas čítania hrýzť nechty od nervozity, lebo im starší a direktívnejší člen rodiny zakázal zapnúť počítač.

-          Dnešným tridsiatnikom a štyridsiatnikom. Tým, ktorí vyrastali v období prvých počítačových hier, slintali nad Terminátorom a za zadným sklom svojho červeného auta majú ŠPZ DeLoreanu z filmu Návrat do budúcnosti. Možno zaškrípu zubami nad občasným dementným správaním a konaním hlavnej postavy, ale to sa dá rozchodiť.

-          Pre mladých, ktorí čítajú. Bez rozdielu pohlavia, vierovyznania a vzťahu k počítačovým hrám. Najskôr si nedokážu užiť všetky popkultúrne odkazy, ktoré sa v texte nachádzajú, no to vôbec nevadí. Kniha je tak úžasne čitateľná, že sa dá zhltnúť doslova na jedno posedenie. Je akčná, romantická, dramatická a čo ja viem aká –ická ešte (recenzentovi sa nechcelo hľadať vhodné slová v slovníku). Inak povedané ... Ready player one je fajn.

-          Pre rodičov – možno sa to zhoduje s bodom číslo 2, no nevadí. Rodičia aspoň zistia, že svet mladých napriek toľkému množstvu technologických sračiek je stále rovnaký, ako za čias, keď oni patrili do danej vekovej kategórie. Síce, my sme boli slušnejší, inteligentnejší, krajší, pobožnejší ... A tiež sme používali podobné nadávky, aj keď tých pár vulgarizmov v tejto knihe je úplne zbytočných a pôsobia skôr ako päsť na oko. Virtuálna päsť na virtuálne oko.

Ešte zopár slov na záver: Knihu ma skutočne bavila. Bavila ma od začiatku do konca a vôbec mi nevadilo, že je primárne zameraná na YA scénu. Zaujímavé je, že u našich západných susedov bola vydaná už v roku 2012, a neviem z akého dôvodu čitateľskú verejnosť nezaujala. Príbehu sa však chytil režisérskeho seniora Spielberga a vraj sa má podľa neho natočiť film. Neviem ako vy, ja sa naň teším.

• Počet strán: 400 strán
• Väzba: pevná väzba
• Jazyk: slovenský jazyk
• Rok vydania: 2016

Kniha sa dá kúpiť aj na: http://www.bux.sk/knihy/264713-ready-player-one-hra-sa-zacina.html

  

Recenzia - Prízraky na Devíne

Juraj Červenák: Prízraky na Devíne

... alebo príbeh o tom, ako nitriansky kňažic na pytačky išiel, Rogana Čierneho so sebou zobral a párkrát poriadne na hubu dostal.

Červenák je späť! Ten starý dobrý Červenák, ktorý neváhal vyľudniť tretinu Strydgie, ktorý Conana namáčal v kotle plnom vnútorností a Rogana poslal zašpásovať si s Morenou. Ten Červenák, ktorý z ožrana Iľju spravil udatného bohatiera (a následne znova ožrana), Bivoja zoznámil s Kazi a na naše územia pritiahol zabijakov z lode Argo. Namiesto pušného prachu dekapitoval zo zásady obojručným mečom a jedinou správnou vyšetrovacou metódou bolo použitie pästí plus všetko, čo prišlo pod ruku.

  Nie, nemám nič proti kapitánovi Báthorymu, ani proti Steinovi a Barbaričovi. Božechráň! To by si ma Jaroš (jedna z postáv autorových novších kníh) určite podal. Pre mňa ale je a vždy bude Juraj Červenák synonymom pre pravú nefalšovanú fantastiku a určite nie som jediný.

  Aj preto som uvítal, že sa autor znova vrátil do slovanského sveta k svojmu obľúbenému hrdinovi - černokňažníkovi Roganovi. Prízraky na Devíne sú v poradí už siedmou knihou (Kde sú tie časy, keď Ďuro vtipkoval, že napísal trilógiu, ktorá sa skladá zo štyroch častí...) a s Roganom sa znova stretávame na našom území – v oblasti dnešnej Nitry a Bratislavy. Najprv sa musí popasovať s problémami v okolí Bojnohradu (predpokladám, že ide o hradisko Bojná), len aby sa neskôr dal najať ako sprievodca mladého kňažica Pribinu. Ten sa totižto vybral (aj keď nie z úplne vlastnej vôle) na pytačky.  

  Dej je priamočiary, rýchlo odsýpa, a číta sa na jedno nadýchnutie. Samozrejme, závisí na kapacite pľúc, i keď tých 232 strán sa dá zhltnúť veľmi rýchlo.

  Na rozdiel od predchádzajúcich roganoviek sa tu nachádzajú aj netypické zvraty, ktoré pre žáner sword and sorcery nie sú bežné a skôr sa dajú nájsť v detektívkach.  Už hneď od začiatku vieme, kto kope za Dobro, no podaktoré postavy z druhej strany sú čitateľovi ukryté a objavia sa práve v tej najvhodnejšej (pre Rogana a jeho kompániu – v najnevhodnejšej) chvíli.  

  K postavám si čitateľ rýchlo nájde cestu. Bez problémov si obľúbi hlavného hrdinu a najmä jeho spoločníka, obrovského vlka – vodcu záhrobnej svorky menom Goryvlad. Ten k sarkastickým hláškam nikdy nemá ďaleko a jeho vtipné komentáre osviežujú temný dej. Následník nitrianskeho kniežacieho stolca Pribina so svojím mladíckym prístupom k životu je zasa vhodným protipólom  k moravskému kniežaťu Mojmírovi a jeho uchvatiteľským chúťkam.

  Protipól. Už v niektorých roganovských poviedkach sa autor pohrávals konfrontáciou medzi slovanským pohanstvom a ranou kresťanskou vierou. Čierny Rogan ako zástupca slovanských bohov sa nedokáže zmieriť so šírením kresťanstva. V tomto príbehu je ale zmierlivejší, najmä po stretnutí s jednou osobou, ktorá dokáže „konať zázraky“. Občas aj pojem „deus ex machina“ môže prejsť do reálnejšej podoby.

  A tak černoňažník zvádza neľútostné súboje s démonmi a strigami, stretáva sa s vodnými vílami, zažíva obliehanie hradiska a snaží sa upokojiť rozrušeného domového škriatka Milka. A keď skončí, v čitateľovej hlave ostane víriť iba jedna jediná otázka: Kedy bude ďalšia kniha?

Počet strán: 232 strán

Väzba: pevná väzba

Rok vydania: 2016

Knihu si môžete kúpiť aj na: http://www.martinus.sk/?uItem=227340

  

 

Článok: Iba dve otázky a dlhé odpovede - Veža elfov

Iba dve otázky a dlhé odpovede  - Veža elfov

Počas besied (a nebolo ich málo) mi čitatelia vždy položili dve otázky. Samozrejme, tých otázok bolo viac, no na tieto dve publikum nikdy nezabudlo. Dokonca na ne nezabudli ani moji študenti. Pýtajú sa ma vždy, keď sa im nechce učiť. A ja rád odpovedám. Občas. Prvá sa týka toho, či napíšem, respektíve, či už píšem pokračovanie Veže elfov a druhá sa nesie v duchu: „Čo by bolo, ak pokračovanie chcel napísať niekto iný?“

  Na prvú otázku odpoviem jednoducho.

   Nechystám sa. Písať Vežu bol pre mňa úžasný zážitok a som rád, že som vo svete Pohrobka nechal svoju stopu. Nie je to ale mnou vymyslený svet a teraz by som sa radšej orientoval týmto smerom. A keby len orientoval! POTVOROBIJCI – dobrodružno-fantastický román pre mladších, trocha starších a večne mladých už čaká za dverami a verím, že vydavateľstvu Hydra sa podarí tieto dvere otvoriť ešte tento rok.  Písanie novej knihy ma neskutočne bavilo a dúfam, že príbeh trocha podobný Indiana Jonesovi na slovenský spôsob o štvorici mladých priateľov, bude baviť aj čitateľov.

  Ale definitívne sa s Vežou elfov nechcem rozlúčiť. Možno raz sa k nej vrátim, možno ma niekto presvedčí, aby som sa k nej vrátil, možno niekto presvedčí nejaké vydavateľstvo, aby m donútilo napísať Znetvoreného proroka. (Áno, v hlave už pokračovanie mám, dokonca som vymyslel aj parádny názov. Čo naň poviete?)

Druhá otázka:

  Ak by niekto chcel pokračovať v tom, čo začal Štefan Konkol (aj s Alexandrou Pavelkovou – nesmieme zabúdať na Miešancov), ja by som sa nesmierne tešil. A nemusí to byť ani priame pokračovanie. Pohrobkovské univerzum patrí medzi takzvané zdieľané svety, čo znamená, že hocikto môže svoj ľubovoľný výtvor dať do tohto sveta. Nemusí to byť práve román, či poviedka, ale aj ilustrácia, hudobné dielo (uff – akože Blind Guardian?) a podobne. Stále sa pracuje na počítačovej hre. Existuje tím zložený z grafika, programátora, scenáristov (áno, aj ja som do scenára pridal niečo zo seba), hudobník, dokonca i PR manažér, respektíve manažérka.

  Ak by ale skutočne niekto chcel napísať priame pokračovanie Veže elfov, poprosím ho aby sa ozval mne, alebo Štefanovi. Radi pomôžeme, poradíme, podebatujeme. Veď písať do zdieľaného sveta nie je ťažké. Stačí začať, pokračovať a najmä dopracovať sa ku koncu. To trocha zjednodušujem, lebo odlišnosti od tvorby bežného literárneho diela, samozrejme, sú. Napríklad, treba si naštudovať všetko, čo sa dá o tomto svete. Treba poznať jeho geografiu, bytosti, ktoré v pohrobkovskom univerze existujú, mestá, fungovanie mágie a tak ďalej, a tak ďalej. Ale s tým vám otec Pohrobka a aj ja budeme určite nápomocní.

  Na záver by som chcel parafrázovať výrok Štefana Konkola – Myslím si, že Slovensko si vlastný fantastický svet zaslúži. Tak prečo ho nerozšíriť?!