Je tomu čochvíľa už
rok, čo som napísal článok o desiatich knihách, ktoré zmenili môj
fantastický svetonázor. Takže nastal čas dať znova nejakú desiatku.
A keďže si občas aj rád niečo zahrám, pokúsil som sa vytvoriť rebríček
svojich top 10 spoločenských hier, ktoré majú akú-takú súvislosť
s fantastikou.
Red
November - jedna
porúchaná ponorka a skupinka potrhlých komunistických gnómov v nej.
Čas splynie rýchlejšie než voda (ktorá sa do ponorky valí) a hráči
zastupujúci pojašených trpajzlíkov musia konať. Na dne totiž číha obrovský
Kraken. Bláznivá, možno o štipku komplikovanejšia hra, v ktorej
najdôležitejšie je nájsť podobne bláznivých hráčov, ktorí si hru chcú užiť.
Potom môžu nastať situácie typu – Vyleziem z ponorky, zabijem chobotnicu
a vrátim sa, len aby niekto založil oheň v plavebnej komore a ja
uhorím. ... A ešte k tomu - v hre sa vyskytuje vodka!
Arkham
Horror- Vyše pol roka nám trvalo, kým sme pochopili
pravidlá. Naše Arkham párty sa potom ale stali povestné v širokom okolí.
Hra na celú noc, v ktorej ničíte démonov objavujúcich sa v meste
Arhkam, vyzbrojujete svojich hrdinov (detektívov) a tí, namiesto toho aby
zomreli, sa väčšinou iba zbláznia. Ale keď sa na konci prebudí Prastarý! To
každého prejde smiech. Nezabudnuteľná hra, na ktorú bude hráč dlho-dlho
spomínať.
Munchkin
– Naša náhrada za Arkham. Časovo ide o kratšiu hru ( hodina aj čosi), sú
to karty, takže zaberie menej miesta (Arkham sme kvôli miestu museli hrať na
koberci) a najmä – je to šialene zábavné. Munchkin sa neberie vážne
a parádne sa pritom dá ubližovať. Kamoš chce pomôcť v boji proti
potvore? Vyzbrojte potvoru, aby ho nakopala – veď vy viete kam. Druhý kamoš sa
predsa len rozhodol, že pomôže tomu prvému? Ešteže máte poruke nejaké
kliatby...
Duch
– Extréme rýchla postrehovka. Vyloží sa karta a ty musíš zo stola zobrať
vec, ktorá sa na karte nachádza. Prípadne nenachádza. Lenže, sú tu aj ostatní.
A ženské osadenstvo má dlhé nechty. Au! To budú doškriabané ruky
a dolámané prsty. Najväčšia zábava je, keď niektorý z hráčov je
farboslepý.
Milostní
dopis – Iba šestnásť kariet. Skutočne iba šestnásť.
A v ruke držíte len jednu kartu. Zaujímavá a veľmi jednoduchá hra,
pri ktorej sa nepodvádza. Na krátke odreagovanie pred alebo po nejakej komplikovanej
hre ako stvorená. Pozor! Nehrať pod vplyvom alkoholu! Potom nastanú zaujímavé
situácie. Napríklad ako u nás, keď jeden mierne spoločensky unavený
účastník donekonečna opakoval: „Ty si princ! a druhý (ešte k tomu „zmaďarské
znárodnosti) mu kontroval „Ty si baran!“ (namiesto barón)
Sabotér
–
Taká malá, priam by som povedal krčmová,
záležitosť. Hráči hrajú za trpaslíkov, ktorých úlohou je dokopať sa
k pokladu, alebo za trpaslíkov hajzlov, ktorí prvú skupinu sabotujú.
Lenže, spočiatku nikto nevie, kto je kto. A čím neskôr sa to zistí, tým je
väčšia zábava. Lebo potom ... potom aj dobrí trpaslíci môžu byť väčší hajzli než
tí zlí. Čím viac hráčov (tuším max 8, s rozšírením ešte viac), tým lepšie.
Naposledy som hru hral vo Vysokých Tatrách po jednej dlhšej túre. Bola to
úžasná túra a bol to úžasný večer.
Ticket
to Ride (Europe) – Číslo jedna. No dobre, je až na
siedmej priečke, no aj tak je u nás doma najčastejšie hraná. A pritom
ide o vláčiky. Postaviť čo najdlhšiu dráhu a dokázať spojiť isté mestá,
ktoré sa vylosujú, bez toho, aby vám vašu železničnú trať niekto sfušoval. To
je celé. Lenže aj iný chce postaviť najdlhšiu dráhu, aj iný chce spojiť (iné)
dve mestá. A vy sa snažíte mu jeho úsilie sfušovať. Paráda! Inak – pekné
vláčiky, pekná mapa a pekné karty k tomu. A že táto hra nemá
s fantastikou nič spoločné!? Má! Je fantatická!
Proroctví
–
Proroctví som hral iba raz. Bol letný, prázdninový deň a ja som mal na
krku synovcov. Jeden z nich si priniesol hru. Túto hru. Tápali sme
v pravidlách, spočiatku sme nevedeli „wo co gou“, napriek tomu sme sa zo
všetkých síl snažili ju dohrať. Aj sme dohrali. Ako to skončilo, už neviem.
Pamätám si iba večer po hre. Sedeli sme pri táboráku a dlho-dlho sme sa
bavili o tom, aké bolo Proroctví úžasné, aké chyby sme urobili, ako
a kedy si ju zahráme nabudúce. Nabudúce sa už ale nekonalo. A to je
veľká škoda.
Velbloudí
dostihy – A na tomto, čo je fantastické? A asi to, že
si jedna ťava zoberie na svoj chrbát druhú, prípadne sa tam pomestí ešte jedna
a ešte, a ešte jedna k tomu. A ony si takto utekajú
a hráči stávkujú, ktorá zvíťazí, a ktorá vyfľusne s poslednou
slinou svoju dušu. A je tam jedna unikátna pyramída a je to veľmi
milo nakreslené a dobre sa to hrá. A stačí?!
Pán
prstenů (hra na hrdinov) – Zjednodušená verzia Dračáku
(Dračí doupě). Kúpil som si ho pre seba, ešte v časoch úplného opojenia
Tolkienovým dielom. To bolo dávno v tzv. predjacksonovskom období. Ani som
nevedel, o čo ide. Vošiel som do kníhkupectva (fakt, predávali to
v jednom dobrom kníhkupectve v Nitre) a kúpil. Nakoľko som vôbec
nechápal, čo odo mňa tie zošity chcú, daroval som hru synovcovi. A myslím,
že som urobil dobre. On ho s kamarátmi hrá dodnes. Ale raz som si
s ním aj ja hru vyskúšal. A viete čo? Bolo to dobré.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára