Na hroby – antológia poviedok
Antológia
českých a slovenských žánrových poviedok o živote, smrti
a krehkej hranici medzi nimi, má niečo do seba. Lepšie povedané – Má niečo
v sebe. A to niečo vás dostane do kolien. Doslova.
Táto útla knižka klame telom. Vlastne
obalom. Čo na tom, že nad názvom sú oranžovými písmenami zvýraznené tri slová SCI-FI;
HORROR; FANTASY. Kto uvidí ilustráciu, jediné, čo ho napadne, bude, že všetky
poviedky v knihe sú prinajmenšom strašidelné. A to nie je pravda.
Z niektorých mrazí, iné citlivejších čitateľov možno znechutia, no nedá sa
povedať, že by každý autor, ktorý prispel svojím textom, chcel úmyselne
vyvolávať hrôzu.
Pocity áno – strach nie. Aspoň nie všetci.
Takže, zatiaľ čo u Jana Kotouča
a jeho poviedky Ex Luna, anihilatio
si čitateľ na konci s pokojom utrie svoje spotené čelo, pri Freske Kataríny Soyky krvný tlak stúpne
do neuveriteľných čísel. Drabble Jiřího W. Procházky vyvolajú
sarkastický úškrn, pochopenie pointy Strážcov
galaxie Marka E. Pochy spôsobí, že po tele nabehnú zimomriavky.
Ak má autor niečo spoločné so svojimi
postavami, chcel by som spoznať psyché Lenony Štiblaríkovej. Jej Mladuchy na zabitie v sebe skĺbili
reality show typu Nevesta pre milionára s kultovými osemdesiatkovými
filmami. Komando so Švarcíkom sa nechytá.
Podobne je na tom Hanina Veselá. Poviedka Máme to v krvi síce nepatrí medzi
najoriginálnejšie, no dobre sa číta. Akčný príbeh o démonoch, ktorý
kdekomu môže pripomenúť Johna Constantina (dokonca hlavná postava je podobne
nikotínom prežratá ako on) má spád. Škoda len, že záver málokoho prekvapí.
Záver sa nevydaril ani Honzovi Vojtíšekovi,
no osobne si myslím, že o vhodné ukončenie mu ani nešlo. Jeho Přání smrti má dych vyrážajúci námet,
s ktorým sa dokázal dobre pohrať. Dokonca som v istých chvíľach
uvažoval, kde sa končí miera slušnosti v hororových poviedkach (myslím tým
situáciu – matka, dieťa a vrah).
Potom je tu vlkodlačí Strýček Jozefa Horkého (áno, to je jeden z nedávnych
šéfredaktorov Pevnosti), krátky ironický Manifest
Janka Išu (uff – dúfam, že správne skloňujem) a napokon Petra Slováková.
Ak som pred chvíľou napísal, že by nebolo
zlé poznať, akým spôsobom rozmýšľa Lenona, u Petry Slovákovej musím
poznamenať, že by som to radšej ani vedieť nechcel. O čom je Trochu jiná smrt? O kyberpunku, o
šváboch, o bratskej láske... alebo, ako to povedala jedna z postáv príbehu
„Spojil sem technický pokrok s parapsychologií.“
K týmto poviedkam je treba pripočítať
mysteriózny úvod zostavovateľa antológie, ktorým nie je nik iný ako Mark
E.Pocha a záverečnú esej o minulosti a súčasnom stave
literárneho hororu. Práve tento populárno-náučný text Dušana D. Fabiana je vhodné viackrát si
prečítať, prípadne si vštepiť do mozgu, aby ste sa potom mohli chváliť
u priateľov, čo všetko o horore viete.
Knižku môžem najmä chváliť. Síce má aj pár
nedostatkov napr. - zodpovednému
redaktorovi unikla strana 89 /a možno aj iné/ ; mäkká väzba sa mi začala
rozpadávať v rukách, niekomu nebude šmakovať, že poviedky sú nielen v slovenčine
ale aj v češtine a Jiří Walker Procházka toho mohol napísať viac. Zážitok
z príbehov o všemožných podobách smrti bol ale viac než pozitívny.
Pozitívny?
... jednoducho
NEZABUDNUTEĽNÝ
Dá sa kúpiť: http://www.martinus.sk/?uItem=186550
§
Počet strán: 228 strán
§
Rozmer: 120×160 mm
§
Jazyk: slovenský jazyk, český
jazyk
§
Rok vydania: 2014
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára