nedeľa 29. júna 2014

Recenzia - Doktor Spánok

Doktor Spánok – Stephen King

Keď pred vyše štvrť storočím dopísal Stephen King svoj román s názvom Žiarenie, netušil, že sa k nemu niekedy v budúcnosti vráti. Stalo sa. A tak v roku 2014 zazrelo svetlo sveta voľné pokračovanie - Doktor Spánok.

   Premýšľali ste niekedy o tom, čo sa stalo s obľúbenými hrdinami kníh po tom, ako ste dočítali poslednú stránku? Premýšľali ste nad tým, čo mohol osud nadeliť tomu milému chlapčekovi zo Žiarenia?
   Dan Torrance dospel. Nočné mory ho neopustili, jeho nadprirodzené schopnosti mu ostali a on sa začal utápať v alkohole. Pitie tlmilo jeho žiarenie, chránilo pred prízrakmi, no oberalo o zdravý rozum. Jedno peklo vystriedalo druhé. A keď si už bol istý, že sa z toho bahna nevyhrabe, našiel pomoc. Noví priatelia, nové mesto, nová robota. Až sa zdalo, že sa jeho život obráti k lepšiemu. A v tom sa mu ozvalo mladé dievča. Telepaticky sa s ním spojilo a žiadalo o pomoc. Na svete totiž existujú zlé bytosti, ktoré sa živia akousi parou a tú dokážu získať iba umučením detí, ktoré žiaria.
   Už hneď na začiatku knihy nasadil King latku vysoko a čitateľ mu drží palce, aby tá strašidelná atmosféra vydržala až do konca. Použije jeden zo základných atribútov, ktoré horor robia hororom. Strach o dieťa. Keď sa narodí malá Abra – dievčatko s výnimočnými schopnosťami ten strach sa znásobí. Zájde autor naozaj tak ďaleko a urobí z malého nemluvniatka bezbrannú korisť? Nezájde. Napätie rýchlo upadne a autorovými očami sledujeme, ako sa z bábätka stáva mladá slečna a z Dana ožrana príjemný ošetrovateľ v hospici, ktorý dokáže umierajúcich previesť na druhú stranu. A potom prichádza Pravý uzol. Skupina, ktorá putuje po Amerike v karavanoch a loví deti. Konflikt na seba nechá čakať asi do polovice knihy. Zrazu atmosféra začína hustnúť a posledných dvesto strán čitateľ znova číta jedným dychom (alebo bez dychu, ak vydrží). To je typické čaro kingoviek.  
   Pasáže z Danovho života sú najzaujímavejšie. Stephen King bol v minulosti alkoholikom a svoje skúsenosti dokázal v postave mladého pijana dobre zúročiť. Dobre vedel, čím mladík prechádza, ako sa cíti, ako funguje jeho opilecké podvedomie. Napriek tomu, Dan nie je Jack Torrance zo Žiarenia. Nemá takú zvrátenú charizmu ako jeho otec, dokáže rozlíšiť dobro od zla.
   Abra je v diele postavou plochou a v istom úseku knihy bohužiaľ až nudnou. Po zistení, kto sa pokúša o jej život sa charakter dievčaťa mení a v strhujúcom finále sa ukáže, čo si Carrie (pardon – Abra) o svojich nepriateľoch myslí.
   Najhoršie na tom je práve Zlo. Autorovi zožerieme všetko. Je vynikajúcim fabulátorom, píše zaujímavo, čitateľa dokáže vtiahnuť do svojho sveta a už nepustiť. Zlo v jeho knihách má rozličnú podobu. Či už je to besný pes (Cujo), klaun (To), hotel (Žiarenie). Keď sa Zlo objaví, nabiehajú zimomriavky. Skupina postarších karavanistov však nevystraší nikoho. Darmo je v diele popísané, ako zavraždia malého chlapca. Seniori, ktorí ledva dokážu udržať moč, nemôžu byť vhodným súperom pre niekoho, kto má priezvisko Torrance a kto prešiel tortúrou hotela Pekná vyhliadka.        
Zaujímavosťou tejto knihy sú milé odkazy na rozličné popkultúrne diela. Objaví sa tu Harry Potter, cituje sa Glum z Pána prsteňov, spomína sa Hunger Games a svoju úlohu dostane aj Daenerys Targaryen zo ságy Piesne ľadu a ohňa. Dokonca si tatko King neodpustil urobiť malú reklamu na knihu svojho synátora (ktorý píše pod pseudonymom Joe Hill) a tak sa tu čitateľ dozvedá o Charlie Manxovi a jeho starom Rolls-Royce. Pre samotný dej táto postava nedôležitá, rovnako nie sú dôležité ani ostatné odkazy, no ako „easter eggs“ potešia.
   Treba sa ale porozprávať aj o záporoch. Nie je ich veľa. Okrem monotónnej strednej pasáže, sú vlastne iba dve.
   Kingovi sa najskôr zazdalo, že jeho The Shining musel čítať už každý a preto tu bez okolkov vyrozpráva, ako to vlastne v hoteli Pekná vyhliadka bolo. Prezradí všetko. Čo sa tam stalo, kto prežil, kto zomrel. Kto bol dobrý, kto bol zlý – taký maxispoiler od samotného autora.  
   Druhou vecou, ktorá nepoteší čisto slovenského čitateľa, je preklad. Vlastne skôr redakčná práca. Chýb síce nie je toľko ako v Žiarení, no ako keby z nás vydavateľstvo Ikar chcelo vytvoriť betatesterov. Občas vypadne písmeno, občas sa stratí čiarka (čím veta nadobudne úplne iný význam). Občas sa  z Jacka stane John. Kniha stojí isté peniaze a nemala by sa dodávať ako polotovar!   
   Môj záverečný verdikt:
   Doktor spánok nie je Žiarenie. Nemá takú mrazivú atmosféru ako jeho predchodca. Na to mu chýba Jack a je tu prebytok dôchodcov. Napriek tomu ide o skvele napísané dielo, ktoré medzi ostatnými „kingovkami“ určite nezapadne prachom .


§  Počet strán: 640 strán
§  Väzba: pevná väzba
§  Rozmer: 135×206 mm
§  Hmotnosť: 690 g
§  Jazyk: slovenský jazyk
§  Rok vydania: 2014



2 komentáre:

  1. Dobrý deň chcel by som sa spýtať toto je pokračovanie knihy " Žiarenie " ? ďakujem , od Kinga som nečítal zatiaľ žiadnu knihu a Martinus to nema uvede ako pokračovanie čiže by som chcel mať v tom jasno .

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Krátka odpoveď - Áno, je to pokračovanie knihy Žiarenie.
      Dlhá odpoveď - Áno, ale Doktor Spánok je svojou atmosférou niekde úplne inde. Ide o voľné pokračovanie, takže sa dá Dr.Spánok čítať aj bez znalosti Žiarenia a naopak - keď dočítate Žiarenie, vôbec nemusíte pokračovať Dr.Spánkom.
      Keďže ste od Kinga ešte nič nečítali, rozhodne o treba napraviť. Odporúčal by som Žiarenie, prípadne ak vám čeština nerobí problém, tak knihu To.

      Odstrániť