Čas hrdinov
Vidím, že tvoje ruky sú čisté. Som rád, aspoň sa nemusím báť, že mi knihu zašpiníš. Antológia, čo to slovo znamená? Povedzme, že výber poviedok. Tu ide o výber slovenských fantasy poviedok. Len názov mi príliš nesedí. Nie v každom texte je totiž ten najsprávnejší hrdina, ktorý už akosi k fantastickej literatúre patrí. Dokonca je tu viac textov pre náročnejších čitateľov. A tam hrdinov nehľadaj! Že ty nie si náročný? Nevadí. Svoju poviedku si určite nájdeš.
Možno ťa zaujme hneď tá prvá. Vierozvestcovia od Juraja Červenáka. Poznáš Rogana? Práve tento obľúbený hrdina pomáha Konštantínovi a Metodovi prekonať nástrahy cesty na Veľkú Moravu. Že to nebude jednoduché, tým si môžeš byť istý. Keď sa pustí žilou, tak už krv tečie a neprestane až kým všetko neskončí.
Ty nepoznáš Rogana? Aha, to bude možno menší problém. A čo má tento hrdina spoločné s nejakým vlkom Goryvladom? Daj mi jednoduchšiu otázku, moja odpoveď by bola nadlho. Áno, aj ja si myslím, že sa táto, inak vydarená poviedka, mala ocitnúť v inej knihe. Napríklad v nejakej zbierke, ktorá sa zaoberá len čisto týmto černokňažníkov.
A teraz sa smeješ? Áno, názov druhej poviedky – Stredne veľký modrý vtáčik znie možno úsmevne. Pravdou ale je, že optimizmom príliš neoplýva. Možno nie každého očarí toto dielko. A najmä, už som spomínal, nie je v zhode s názvom zbierky, do ktorej sa však napriek tomu hodí. Je potrebné vedieť, že slovenská fantastická literatúra má aj autorov, ktorý v zdanlivo jednoduchom texte dokážu vyčarovať krásne myšlienky. Poviedku napísala Zuska Stožická.
Prečo listuješ ďalej? Áno, hovoril si. Nie si náročný. Potom sa ti ďalší príbeh bude isto – iste páčiť. Mladý hrdinský bojovník a jeho cesta za záchranou krásnej devy. O tom píše Jaroslav Lupečka v poviedke Stopou veľkého Tora. Mne to pripadalo trocha zastaralé, chýbal mi tam poriadny záver, no nebojím sa, že by si tento text svojich obdivovateľov nenašiel.
Svojich uctievačov má určite aj Marvin. Aj keď je už trocha mŕtvy. Je to zombia, ktorá sa na svet pozerá svojim čiernohumorným zrakom. Príjemná postava. Niečo ako Reginald Půlbotka u Terryho Pratchetta, len menej sarkastická. A možno aj menej inteligentná. Text je jednoduchý, rýchlo odsýpa a objaví sa v ňom aj najväčší hrdina celej zbierky. Je ním králik. Zombikálik. Pýtaš sa, kto takéto čosi mohol napísať? Dušan Duke Fabian. Čo možno čakať od človeka, čo počúva tvrdý metal? Veď aj názov poviedky znie drsne: Ja, meč a čakan.
Nejako dlho si čítaš príbeh o Marvinovi. Nechceš vedieť, o čom sa píše autorka v ďalšej poviedke? Alebo máš niečo proti ženám? V knihe je sedem autoriek a rovnaký počet mužov. Ale nemusíš sa báť, ženy píšu rovnako dobre ako ich kolegovia. To dokazuje aj Lívia Hlaváčková vo svojom diele Zapísaný osud. Áno, je tu ďalší hrdina – bojovník. Zistí, že všetko, čo robí, je zapísané v tajomných knihách. Čo by to bol za človeka, ak by svoj osud nechcel zmeniť?
Deduškov dôchodok od Jozefa Girovského je kratučký. Nepáči sa ti? Prečítaj ho ešte raz, možno poviedočke prídeš na chuť. Namiesto zakrvavených mečov a vybuchujúcich kúziel je tu obyčajný starý človek s vlastnými problémami, ktoré má kvôli svojmu jasnovidectvu.
Pekný názov, však? Slovo draka – takéto pomenovanie poteší každého pravého fantastu, ktorý potrebuje k svojej spokojnosti silnú mágiu, zlú sudbu, sladkú chuť pomsty a samozrejme skutočného draka. Príbeh sleduje život dvojičiek, ich prerod v mocné bytosti a záverečné zúčtovanie. Autorku Marju Holécyovú možno poznáš. Ona napísala Mariotových dedičov. A máš pravdu, aj túto poviedku zvládla na výbornú.
Drsný hodváb. Čo ti o tejto poviedke mám povedať? Autorka Lucia Droppová aj touto poviedkou dokazuje, že v hlave sa jej fantasticky víria samé fantastické nápady. Napadlo by ťa, milý priateľu, že ak raz chceš vrátiť ukradnutý čarovný koberec v úplne pôvodnom stave, budeš musieť pátrať aj po moliach, ktoré v ňom boli? Asi o tom je celý príbeh. Prečo asi? Len sa pozri, ako sú tie strany ohmatané. Sám som mal problém pochopiť, o čom vlastne celá poviedka je. Treba ju čítať a nezastaviť sa pri tom. Lebo ak sa raz zastavíš…
Vidím, že ty sa nezastavuješ. To je dobre. Ale … čo to? Ty Drsný hodváb ani nečítaš! Nevadí. Ešte je tu dosť príbehov. Veď sa ich v knihe nachádza štrnásť. Hovoríš si – Až toľko? Ani mne sa nezdalo, keď som si prvýkrát antológiu zobral do rúk. Ale je to tak. Je ich naozaj štrnásť.
Ale už sme za polovicou. A ako sa plamene nášho ohňa mihotajú v podvečernom vánku, tvoje oči sa zastavia na prvých vetách poviedky Matej, kmoterec Smrti od Mareka Eliáša. Dedinské prostredie, milá hlavná postava, ktorá rozmýšľa zdravým sedliackym rozumom. Celý príbeh je natoľko rustikálny, že sa mi vryl do pamäti a nie a nie z hlavy von. A možno aj tebe, rovnako ako mne, sa v mysli zjaví Jakubiskova Perinbaba, s ktorou zdieľa skoro až identickú atmosféru.
Neštuchaj do mňa, možno som sa snažil rozprávať príliš odborne, no Matejov príbeh ma dostal. Vyvolal vo mne pocity, ktoré neviem presne pomenovať. Možno to boli spomienky na vlastné detstvo a na rozprávky, ktoré som po večeroch čítal. Že by bol Matej, kmoterec Smrti rozprávkou? Nie, len sa jej svojou povahou podobá.
Kráľovná lipa od Sone Lantajovej. Na ňu tiež tak skoro nezabudnem. Príbeh sa odohráva vo svete, ktorý vytvoril Štefan Konkol pre svoju knihu Pohrobok. Má isté zvláštnosti oproti ostatným fantasy svetom. Veď dať dokopy indiánov, ghúlov (to sú temní elfovia), škratov (orkovia alebo ohyzdi) a kráľovnú ktorá je zakliata do stromu nebýva v klasickej fantasy literatúre zvykom. Ale podarilo sa. Autorka nezaprie svoj ženský pohľad na žáner a na celý pohrobovský svet. Človek dopredu vie, čo sa asi stane a skôr, než sa nechá pohltiť príbehom, je koniec. Škoda.
Spomínal si, pútnik, že sa ti páči obálka. Vytvoril ju Michal Ivan a predlohou mu bol text, ktorý si práve teraz nalistoval. Až do krvi, až na kosť. Ak ti predtým chýbalo trocha železitej chuti červenej tekutiny, tak tu si ju užiješ dosýta. Rastislav Weber sa rád vracia do minulosti, najmä do obdobia našich predkov a nie je tomu inak ani teraz. Bohovia, besy, temný les. Len záver sa mi zdal viac-menej prostoduchý.
Tebe sa to páči? Nedivím sa. Chceš si len oddýchnuť a nie rozmýšľať nad každým slovom, nad príbehom a všade hľadať symboly. Osud strážcu Černolesa ti ponúka presne ten typ oddychu po akom túžiš. Plný boja, krvi, umierania, hrdinstva. A slovanstva, to už ale akosi patrí k nášmu folklóru.
Zážitky nemusia byť pozitívne, hlavne nech sú silné. A Krajina nekončiacich snov Martiny Pilcerovej ponúka naozaj silný zážitok. Pre mňa najlepšia poviedka z celej zbierky. Záver som musel hodnú chvíľu rozdýchavať. Prečítaj si ju! Príbeh o hľadaní nesmrteľnosti ťa určite zaujme.
Sedem dcér poštára z Mittwaldenu. K čomu by som ti túto poviedku prirovnal? Určite k ničomu, čo si doteraz v Čase hrdinov čítal. Ale ak poznáš Suzannu Clarkovú a jej poviedkovú zbierku Dámy z Grace Adieu … Nepoznáš? Nevadí. Tento text od Michala Spádu stojí za prečítanie. Alebo, vieš, čo … radšej sa jej vyhni. Je to pre náročných čitateľov.
Tak dobre, hovoríš, že ty naozaj potrebuješ mať v príbehu hrdinu. Desiatka Alexandry Pavelkovej ti potom určite príde na chuť. Aj keď hlavná postava je toľkokrát dobitá, že žiaden normálny človek by to nevydržal. Dej plynie rýchlo, súboje sú podané presvedčivo, no nezaujmú. A ani záver sa ti najskôr nebude páčiť.
Tak toľko k tejto zbierke. Vidím, že nám oheň už dohorieva. Prilož naň dreva, prosím. A polož knihu sem, vedľa mňa. Možno nepatrí medzi tie najlepšie, ktoré vlastním, predsa si však na ňu nedám dopustiť. Veď je naša – plná pravej slovenskej fantastiky.

  • Počet strán: 316 strán
  • Väzba: pevná väzba
  • Rozmer: 120×200 mm
  • Hmotnosť: 510 g
  • Jazyk: slovenský jazyk
  • Rok vydania: 2012